DAMASK, BRATISLAVA. Keď americký minister zahraničia John Kerry 12. februára hovoril o dohode, podľa ktorej sa v Sýrii zastavia boje, väčšina bola skeptická. Ani reálne sa toho veľa neudialo – v priebehu nasledujúceho týždňa pokračovali útoky aj streľba medzi vládnymi jednotkami a opozičnými povstalcami.
Američania aj Rusi chcú teraz dať prímeriu druhú šancu a na rozdiel od predchádzajúceho pokusu je tomu naklonená sýrska vláda aj opozícia. Prímerie by malo začať platiť o polnoci zo štvrtka na piatok.
Je však nejaká šanca, že pôjde o niečo viac ako krátku pauzu na obnovenie dodávok humanitárnej pomoci a že ho väčšina strán aj reálne dodrží?
Kňaz zo Sýrie: Vojnu treba ukončiť zvonka, mladí tam nevidia budúcnosť Čítajte Kto sa pridá?
Kľúčovou otázkou dohodnutého prímeria je, kto s ním nakoniec bude súhlasiť. Zastavenie bombardovania a ďalšieho postupu vyrokovali vzájomne Američania a Rusi. Detaily dokonca telefonicky dohadovali prezidenti Barack Obama a Vladimir Putin.
V utorok s prímerím súhlasila aj vláda sýrskeho prezidenta Bašara Asada. Aj Národná koalícia sýrskych revolučných a opozičných síl vydala „predbežný súhlas k dosiahnutiu dočasného prímeria“.
Viaceré strany však majú podmienky – opozícia chce garancie, že Rusko, Irán a sektárske milície proti nim nezaútočia. Asadov režim zase hovorí, že zastaví boje voči všetkým okrem Islamského štátu, Frontu an-Nusrá a „ďalším teroristickým skupinám“.
Zasiahne Turecko proti Kurdom v Sýrii? Päť otázok po útoku v Ankare Čítajte Vynechaní teroristi?
Práve na rozdielnom vnímaní teroristických skupín môže dohoda stroskotať. V texte dohody sa hovorí o teroristických skupinách, ktoré rozoznáva OSN. Asadov režim však vníma ako teroristov aj ďalšie skupiny.
