SOUL, BRATISLAVA. Opakovane sa vyhráža svetu vojnou, vykonala najmenej tri jadrové testy a cez štátne médiá minulý mesiac oznámila, že dokončila vodíkovú bombu, jednu z najničivejších zbraní vôbec. Minulý týždeň ju vraj aj otestovala.
Ak by nešlo o Severnú Kóreu, zrejme by to dopadlo inak. Aj oveľa menšie hrozby v minulosti viedli k inváziám, režim v Pchjongjangu navyše stráca aj svojho posledného spojenca, ktorého mal v Číne.
V americkom Kongrese sa síce v utorok bude hovoriť o nových sankciách voči Severnej Kórei, návrh zrejme získa výraznú podporu. No faktom je, že by politici museli nájsť v sebe veľa tvorivosti, aby prišli s niečím novým a naozaj účinným.
Absolútna izolácia
Severná Kórea je už teraz takmer v absolútnej izolácii, zakázať jej môžu prakticky len pozvánky pre bývalú basketbalovú legendu Dennisa Rodmana, ktorý si so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom veľmi dobre porozumel.
Režim napriek tomu všetkému prežíva, zdá sa, že bez intervencie zo zahraničia tak skoro nespadne. Prežil sankcie, výmenu moci z otca na syna, ktoré sprevádzalo „upevňovanie moci“, inými slovami popravy bývalých vysokopostavených funkcionárov strany.
Prežil hladomor, odpor prakticky neexistuje, keďže v pracovných táboroch či pred popravčou čatou skončia nielen disidenti, ale aj ich celé rodiny.
Napriek tomu tá zahraničná intervencia neprichádza a zdá sa, že tak skoro ani nepríde. Dôvodov je niekoľko.
V Severnej Kórei jedia od hladu aj kôstky z výkalov Čítajte Silná armáda
Severná Kórea je síce bez spojencov a s miliónmi hladujúcich ľudí, no vojensky na tom nie je až tak zle. Aspoň podľa čísel.
