NEW YORK, BRATISLAVA. Mučenie, zotročovanie vlastných občanov, sexuálne násilie potláčanie opačného názoru.
Správa OSN, ktorú organizácia zverejnila v pondelok, nepriniesla nič, o čom by mimovládne organizácie už roky nehovorili.
No prvýkrát sa ľudským právam v Severnej Kórei venovala v rozsiahlej správe OSN a naznačila, že diktátor Kim Čongun by teoreticky mohol skončiť pred medzinárodným súdom.
Vyšetrovací tím za rok vypočul 240 svedkov na verejných vypočúvaniach v štyroch mestách. Boli medzi nimi utečenci, ktorí sa dostali z obávaných táborov smrti, alebo ich bývalí strážcovia.
Podľa 400-stranovej správy komisia získala jednoznačné dôkazy, že sa v uzatvorenej krajine diali a stále dejú zločiny proti ľudskosti, ktoré nemajú v modernom svete obdobu.
Ovládnutie ľudí hladom
Správa píše o pracovných táboroch, v ktorých je od 80-tisíc do 120-tisíc politických väzňov. Končia tam celé rodiny, tehotné ženy sú nútené k potratu alebo im deti zabijú.
Na ovládnutie spoločnosti režim využíva hlad. Vláda rozdeľuje potraviny podľa toho, ktorú skupinu chce dostať na svoju stranu, a ktorá je „nahraditeľná“.
Sloboda názoru v krajine neexistuje. Susedia sa navzájom špehujú, protivládne názory sa v štátnych médiách nešíria, bežní ľudia nemajú prístup na internet.
Vo väzení končia ľudia aj za banality ako sledovanie zahraničných seriálov. Ľudia miznú bez toho, aby ich rodinám niečo povedali.
Aj toto má slúžiť na zastrašenie obyvateľstva, nikto si ničím nie je istý. Podľa pôvodu režim určuje, čo môže občan študovať, s kým sa zosobáši a kde bude žiť.
Čína stojí za Kimom
Šéf komisie Michael Kirby už Kimovi v liste napísal, že mu ako hlave režimu hrozí trestné stíhanie, no v skutočnosti sa diktátor zrejme nemá čoho obávať.
Severná Kórea nie je signatárom zmluvy o Medzinárodnom trestnom súde, ak by jej politikov chceli súdiť, musela by to schváliť Bezpečnostná rada OSN. A tam má Pchjongjang stále svojho spojenca Čínu.
Aj preto si mohol dovoliť nespolupracovať s komisiou a vyšetrovateľmi, obvinenia odmietol a celú správu označil za „politizáciu ľudských práv“.
Čína v utorok odmietla kritiku zo strany OSN, že vracaním migrantov a utečencov zo svojho územia späť do Severnej Kórey ich čaká mučenie a poprava.
Pracuje sa celý deň, ľudský život nič neznamená
Severokórejskí utečenci hovorili o ťažkom živote v pracovných táboroch.
NEW YORK, BRATISLAVA. Vstanete o pol štvrtej, o hodinu sa hlásite do práce. Prejdete asi pätnásť kilometrov a tam pracujete na poli.
„Až do západu slnka, neexistuje nijaký pracovný čas,“ opisuje v nahrávke, ktorú zverejnila mimovládna organizácia Amnesty International, deň v pracovných táboroch Severokórejčanka, ktorej sa z tábora podarilo ujsť.
Strávila tam deväť rokov aj s rodičmi a deťmi. Za to, že „klebetila“ o aférke, ktorú prežila jej kamarátka s bývalým diktátorom Kim Čong-ilom.
Jej rodine ani nepovedali, prečo sa v tábore ocitli. „Žiadne slová nevyjadria, aké to tam je,“ hovorí.
Pchark Ťihjun predávali ako sexuálnu otrokyňu. Dostala sa k čínskemu farmárovi, keď sa od neho pokúsila ujsť, skončila v pracovnom tábore. „Po pozitívnom tehotenskom teste nútili ženy ísť na potrat. Museli nosiť do kopca ťažké náklady, čo ho vyvolalo,“ povedala.
Ľudia v táboroch nemali čo jesť, spomína Pchark. Niektorí preto zjedli aj kôstky, ktoré ostali vo zvieracích výkaloch.
Bývalý vojak Kim Ilčul hovoril, že hladujú aj vojaci. Do detailov opísal, ako ľudia v armáde zomierali od hladu a nikto im nevedel pomôcť. Armáda je pritom v krajine veľmi mocná.
Najhorším zážitkom pre neho bola poprava, ktorej bol svedkom.
„Prvá guľka mierila na hlavu, videli sme veľa krvi a mozog, ľudia kričali od hrôzy. Inštinktívne sme zavreli oči a ďalšie výstrely sme už len počuli. Keď výstrely stíchli, už sme len videli na zemi bezvládne telo,“ povedal.
Soul je ticho. Kvôli rodinám
Podmienkou stretnutia kórejských rodín je, aby sa krajiny verejne nekritizovali.
SOUL, BRATISLAVA. Za bežných okolností by Južná Kórea okamžite reagovala na správu OSN, no teraz mlčí.
Ešte minulý týždeň sa totiž krajiny, ktoré sú technicky stále vo vojne, dohodli na ďalšom stretnutí rodín rozdelených občianskou vojnou v 50. rokoch.
Pchjongjang dohodu naťahoval, žiadal zrušenie juhokórejských vojenských cvičení s Američanmi.
Nakoniec súhlasil aj bez toho, no dal si podmienku, že Soul ho nebude verejne urážať. Ak by z Juhu zaznela silná kritika, stretnutie by sa zrejme zrušilo.
