Prvá koaličná vláda v histórii
To, čo naznačovali už prieskumy, potvrdili aj výsledky volieb. Španielsko bude mať prvýkrát od konca Francovej diktatúry v 70. rokoch koaličnú vládu.
Víťazní ľudovci Mariana Rajoya budú mať v parlamente len 123 poslancov, čo je ďaleko od väčšiny v 350-člennom parlamente. Podľa očakávaní sa totiž darilo menším stranám – ľavicovému hnutiu Podemos a liberálnemu Ciudadanos.
Rajoyovi nebude stačiť ani získanie podpory od strany Ciudadanos. Hnutie Podemos zas sľúbilo Katalánsku referendum o nezávislosti, čo môže byť prekážkou pri vzniku vlády. Teoreticky môže presvedčiť niekoľkých z regiolnálnych politikov, ktorí sa dostali do parlamentu, no takáto koalícia by bola veľmi nestabilná.
„Budem sa snažiť vytvoriť vládu, ale nebude to ľahké,“ priznal v nedeľu večer Rajoy. Ak by sa mu to podarilo, stal by sa vôbec prvým premiérom v Európe, ktorý si post udržal a po tom, ako zaviedol prísne šetriace opatrenia. Napríklad pre grécky PASOK to po voľbách z januára znamenalo prakticky vymazanie z gréckej politickej mapy.
Rokovania budú trvať mesiace, povedal pre Guardian Pablo Simón z madridskej Univerzity Carlosa III. „Musia spolu hovoriť, musia rokovať. Všetko je možné,“ dodal.
Prvé slovo bude mať kráľ Filip VI., ktorý rozhodne, kto dostane prvú šancu na zostavenie vlády. Očakáva sa, že ním bude práve Rajoy.
Španieli nevolili ako Francúzi
V roku 2004 patrili Španieli do Američanmi vedenej koalície, ktorá zasahovala v Iraku. Prieskumy naznačovali, že vládnuci ľudovci s prehľadom zvíťazia.
Potom však prišiel útok na železničnú stanicu v Madride. Al-Káida tam tri dni pred voľbami zabila takmer dvesto ľudí. Voľby vyhrali socialisti a vojakov z Iraku stiahli.
Vtedy sa hovorilo o najväčšom priamom dôsledku terorizmu na výsledky volieb v Európe.
Niečo podobné sa zopakovalo tento rok aj vo Francúzsku, aj keď nie v takom meradle. Po novembrových útokoch v Paríži stúpla podpora nacionalistického Národného frontu a ten dominoval v prvom kole regionálnych volieb. Aj keď v druhom kole neovládol žiadny z regiónov, líderka nacionalistov Marine Le Penová je stále favoritkou prezidentských volieb v roku 2017.
