BRATISLAVA. Po smrti generála Franca začal koncom sedemdesiatych rokov v Španielsku prechod k demokracii. Už od prvých volieb si moc striedajú dve najsilnejšie politické strany: sociálno-demokratická Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) a konzervatívna Ľudová strana (PP). Socialisti a ľudovci, ako sa im zjednodušene hovorí.
Pri tohtoročných voľbách sa však do popredia dostávajú nové tváre, ktoré môžu zmeniť zabehnutú dynamiku španielskeho politického systému.
Výsledky nedeľňajších volieb môžu znamenať, že Španielsko vôbec prvýkrát zažije koaličnú vládu. Medzi tradičné strany sa podľa prieskumov dostanú ľavicová stana Podemos a liberálne hnutie Ciudadanos (Občania).
Rešpektujú inteligenciu
Dôvody sú prevažne ekonomické. Úpadok hospodárstva sa v Španielsku podarilo zastaviť až v roku 2013, no krajina sa podľa britského denníka The Guardian zotavuje pomaly. Problémy s nezamestnanosťou pretrvávajú, pričom 2,5 milióna ľudí nemá prácu tak dlho, že nemajú nárok na podporu od štátu.
Nespokojnosť so šetriacimi opatreniami vlády zasiahla všetky spoločenské vrstvy. Pre mnohých Španielov sú politické elity symbolom korupcie a nepáči sa im, že nerešpektujú potreby priemerných občanov.
