ANKARA, BRATISLAVA. Spojenci teroristov, utláčatelia, bodnutie do chrbta aj výzvy na rezignáciu či ospravedlnenie.
Aj takéto frázy padajú v slovnej prestrelke medzi lídrami Turecka a Ruska. Konflikt medzi krajinami, ktorý sa vyostril po novembrovom zostrelení ruského lietadla pri sýrskych hraniciach, sa ťahá ďalej vzájomnými provokáciami.
Ani víkendová výstražná streľba na tureckú bárku situácii nepomohla. Vzájomné vyhrážky aj sankcie často odpútavajú pozornosť od väčších problémov v regióne. Navyše, vzájomné strety medzi krajinami siahajú dávnej histórie.
Paradajky aj dovolenky
Keď turecká armáda zostrelila 24. novembra ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý podľa tureckej strany narušil ich vzdušný priestor, nešlo o prvý podobný incident.
Ruský veľvyslanec už predtým absolvoval v Ankare niekoľko stretnutí ohľadom narušenia vzdušného priestoru či bombardovania osád tureckej menšiny v Sýrii.
Diplomatické prestrelky rýchlo prerástli v ekonomické sankcie. „Každá turecká paradajka kúpená v supermarkete či na trhu prispieva k ďalšej rakete, ktorá môže byť využitá na streľbu po našich chlapcoch,“ povedal bezprostredne po incidente Gennadi Oništšenko, zdravotný poradca premiéra Medvedeva.
Zrušenie všetkých zájazdov z Ruska, obmedzenie importu tureckých tovarov a zrušenie bezvízového režimu boli ďalšie reakcie ruskej strany.
Turci zase o zostrelení lietadla rokovali s ostatnými členskými štátmi NATO, keďže k podobnému zásahu došlo naposledy pred 63 rokmi.

Historickí rivali
Napriek storočiam vzájomných konfliktov si dokázalo Rusko s Tureckom v posledných rokoch vybudovať silnú ekonomickú väzbu. Krajiny však boli pre svoje náboženstvá, geografiu aj silu v regióne dlhodobo rivalmi.
Podľa magazínu The Conversation sa tieto dve krajiny už od 16. storočia „hýbu medzi konfliktom a neľahkým priateľstvom“. Najlepšie to zobrazuje konflikt civilizácií po páde Konštantínopolu, kedy sa Rusko videlo ako „tretí Rím a kolíska východného kresťanstva,“ píše The Independent.