MNÍCHOV, BRATISLAVA. Americký viceprezident J. D. Vance svoj prejav na prebiehajúcej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii využil na kritiku Európy z viacerých uhlov, téme rusko-ukrajinskej vojny sa však vyhol.
Nenaplnili sa ani fámy, ktoré tesne pred jeho prejavom prebehli sociálnymi médiami, že by mohol oznámiť stiahnutie amerických vojakov z Európy.
V prejave kritizoval Európu za jej údajné vzďaľovanie sa od slobody slova.
Ako keby chcel vyvolať roztržku, Vanceov prejav kritizovali viacerí politici Čítajte Slabá demokracia
„Hrozba, ktorej sa najviac obávam v Európe, nie je Rusko, nie je to ani Čína, ani žiadny vonkajší faktor. Obávam sa hrozby zvnútra. Ústupu Európy od niektorých z jej najzákladnejších hodnôt, ktoré zdieľajú aj Spojené štáty," povedal, pričom niekoľkokrát kritizoval anulovanie prezidentských volieb v Rumunsku, kde ústavný súd zrušil výsledok po rozkrytí ruskej vplyvovej kampane na sociálnych médiách.
Ruská manipulácia aj opakované voľby. Prečo sa Rumunsko zmieta v politickej kríze? Čítajte „Môžete byť presvedčení, že je nesprávne, aby si Rusko kupovalo reklamu na sociálnych sieťach, aby ovplyvnilo voľby. My si to myslíme. Môžete to odsúdiť aj medzinárodne, ale ak vašu demokraciu dokáže zničiť pár stotisíc dolárov digitálnej reklamy z cudziny, potom nebola príliš silná," vyhlásil na margo rumunských volieb.
„Bol som šokovaný, že bývalý eurokomisár bol nadšený, že rumunská vláda anulovala celé voľby,“ vyhlásil. Slovo „dezinformácia“ označil za sovietske slovo, ktoré označuje iné názory alebo iné voličské rozhodnutia.
Zastal sa aj amerických korporácií, ktoré prevádzkujú sociálne médiá.
Vojnu na východe Európy spomenul okrajovo, keď poukázal na to, že Rusko napadlo Ukrajinu dvakrát, a to v časoch, keď americkým prezidentom nebol Donald Trump - v roku 2014 a v roku 2022.
„Trumpova administratíva sa úprimne zaujíma o európsku bezpečnosť a je presvedčená, že dokážeme dospieť k rozumnému urovnaniu medzi Ruskom a Ukrajinou,“ povedal bez bližšieho spresnenia.
Loading
...Nikto nevolil milióny migrantov
Vanceov prejav sa zhruba niesol v duchu volebnej kampane, ktorú viedol s Donaldom Trumpom. Jeho slová občas prerušil mdlý potlesk menšiny v hľadisku.
Kritizoval prípad zo Spojeného kráľovstva, kde odsúdili muža za to, že sa modlil neďaleko interrupčnej kliniky. „Bohužiaľ, keď sa dnes pozerám na Európu, čudujem sa, čo sa stalo s tými, ktorí kedysi vyhrali studenú vojnu.“
Po kritike Európy prešiel na tému migrácie. „Je to výsledok vedomých rozhodnutí politikov za desaťročie,“ povedal a spomenul útok automobilom v Mníchove.
Došlo k nemu vo štvrtok a polícia z neho podozrieva 24-ročného afganského uchádzača o azyl, ktorého zadržala.
Vance vraví, že ide o opakujúci sa vzorec. „Prečo sa to vôbec stalo? Je to strašný príbeh, ale počuli sme ho z Európy už priveľa krát, a, bohužiaľ, aj zo Spojených štátov. Azylant, často mladý muž po dvadsiatke, polícii známy, vrazí autom do davu ľudí a zraní celú komunitu. Koľkokrát ešte musíme zniesť tieto hrozné udalosti, kým zmeníme kurz a povedieme našu spoločnú civilizáciu novým smerom?".
Pripomenul, že v Británii ľudia hlasovali za brexit a „po celej Európe volia politikov, ktorí sľubujú, že ukončia neriadenú migráciu,“ pokračoval.
Vance popritom kriticky dodal, že európski voliči nehlasovali za otvorenie brán pre milióny nepreverených imigrantov.
Obranu nechávajú Američania na Európanoch. Päť percent budú hľadať štáty ťažko Čítajte Podobne ako americký minister obrany Pete Hegseth, aj Vance zdôraznil, že európski členovia NATO musia na seba prevziať oveľa väčší diel zodpovednosti za bezpečnosť na kontinente.
Hegseth, ako aj americký prezident Donald Trump pritom vyvolali vlnu neistoty. Trump tým, že telefonoval s Vladimirom Putinom, z čoho vynechal Ukrajinu aj Európu, a Hegseth, keď odmietol americké bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ako aj pre eventuálne mierové jednotky, ktoré by po mierovej dohode na Ukrajine mohli pôsobiť.
„Príhovor neobsahoval nič podstatné ohľadom vonkajších hrozieb pre Európu a iba veľmi málo posunul dramatické udalosti, ktoré USA vyvolali za posledné dva dni,“ komentoval príhovor portál Euractiv.
