ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Keď naposledy Ursula von der Leyenová nastupovala do čela Európskej komisie, do pandémie covidu-19 zostávalo ešte pár mesiacov, inflácia klesala a v Bruseli sa riešila najmä klimatická politika a migrácia.
V Európe odvtedy vypukla vojna, inflácia dosiahla rekordné čísla, do Bieleho domu čoskoro nastúpi Donald Trump a spoločnosť rozdeľuje aj postoj ku konfliktu na Blízkom východe. A v stredu Európsky parlament schválil zloženie novej Európskej komisie, opäť na čele s von der Leyenovou.
Napriek mnohým výhradám napokon za 27-člennú Komisiu hlasovala väčšina v Európskom parlamente. Proti boli aj piati nezaradení poslanci za Smer, a to aj napriek tomu, že Smer podporoval vymenovanie Maroša Šefčoviča za komisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť a medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť.
Menšia podpora
V 720-člennom parlamente za novú Komisiu hlasovalo 370 europoslancov, 282 bolo proti a 36 sa zdržalo hlasovania. Ide o najnižšiu podporu novej eurokomisie v posledných troch desaťročiach – v roku 2019, keď von der Leyenová nahradila vo funkcii Jeana-Clauda Junckera, ju podporilo 461 europoslancov. Komisia má tiež nižšiu podporu ako samotná von der Leyenová – za jej nomináciu v júli hlasovalo 401 europoslancov.
Novú Komisiu podporili najmä tri politické skupiny, ktoré sa označujú za proeurópsku demokratickú koalíciu – ľudovci (EPP), sociálni demokrati (S&D) a liberáli (Renew).Aj medzi členmi širšej koalície však mnohí mali s nomináciami problém.
Ako hlasovali slovenskí europoslanci
Za komisiu: Miriam Lexmann (KDH/EPP), Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (PS/RE), Branislav Ondruš (Hlas/nezaradený)
Proti: Monika Beňová, Judita Laššáková, Erik Kaliňák, Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradení), Milan Mazurek, Milan Uhrík (Republika/nezaradený/ESN)
Nehlasovali: Ľuboš Blaha (Smer-SD/nezaradený)
Za nových komisárov a komisárky hlasovala napríklad časť frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, najmä 24 europoslancov z nacionalistickej strany Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej. Tá dostala do funkcie podpredsedu Komisie pre súdržnosť a reformy svojho kandidáta Raffaela Fitta, čo vyvolávalo v europarlamente veľké kontroverzie najmä medzi liberálmi a socialistami.
Iní členovia S&D a Renew nesúhlasili s nomináciou Olivéra Várhelyiho, ktorého navrhol Fidesz Viktora Orbána. Maďarský komisár, ktorý bude dozerať nad zdravotníctvom, čelil kritike za to, ako Orbánova vláda obstarala ruské a čínske vakcíny počas pandémie.
Von der Leyenová pred hlasovaním hovorila aj o tom, že sa chce zamerať najmä na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ.
„Naša sloboda a suverenita závisia viac ako kedykoľvek predtým od našej ekonomickej sily. Naša bezpečnosť závisí od našej schopnosti konkurovať, inovovať a vyrábať,“ povedala pred europoslancami.
Nová Komisia oficiálne nastúpi do funkcie 1. decembra.
Liberálne peklo pre Šefčoviča?
Proti novej Komisii sa postavila pätica europoslancov za Smer, ktorí nie sú zaradení v žiadnej z politických frakcií. Ich členstvo v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) pozastavili minulý rok po tom, ako Robert Fico vytvoril koalíciu s SNS. Europoslanci sa napokon nedohodli so žiadnou z politických rodín, čo znižuje aj ich vplyv v pléne.
Europoslanci za Smer tým nepodporili ani ich vlastného kandidáta na eurokomisára Maroša Šefčoviča. Ten má aktuálne riešiť aj obchodnú vojnu s Čínou, obchodnú politiku či pootvorenie európskeho trhu pre Ukrajinu.
„Hlasovali sme proti. Nepáči sa nám rozdelenie niektorých portfólií, nové priority, portfólio pre obranu, ale aj pani Kaja Kallasová v pozícii európskej ministerky zahraničných vecí,“ reagovala europoslankyňa za Smer Katarína Roth Neveďalová.
Premiér Robert Fico pritom Šefčovičovu nomináciu presadil napriek nevôli predsedu Andreja Danka a kritizoval europoslancov za opozičné Progresívne Slovensko, že pre neho chystajú „liberálne peklo“. Šestica europoslancov za PS pritom za nové zloženie Komisie hlasovala. Za bol napokon aj nezaradený europoslanec za Hlas Branislav Ondruš.
Danko ho nechcel, no premiér sa zaňho postavil. Šefčovič sa však v Bruseli nepriblížil Ficovi v ničom Čítajte „Komisia reflektuje naše priority,“ tvrdí Ľubica Karvašová, europoslankyňa za PS/Obnovme Európu. Von der Leyenová podľa nej potvrdila, že hlavnou témou bude konkurencieschopnosť, čo znamená podporu ekonomiky či transformácie priemyslu. Nová Komisia podľa nej sľubuje aj to, že regióny budú mať osud vo vlastných rukách a mali by mať priamy prístup k európskym zdrojom.
Za najväčšiu výzvu pre novú Komisiu považuje Karvašová to, aby naplnila všetko, k čomu sa zaviazala. „Od konkurencieschopnosti, cez bezpečnosť a podporu Ukrajiny a obranný priemysel, až po rozširovanie EÚ. Dôležité je, aby nepodľahla populizmu a extrémizmu, ale pracovala na proeurópskych iniciatívach pre občanov a firmy,“ dodáva.
Roth Neveďalová vníma ako veľkú výzvu prípravu nového sedemročného rozpočtu aj zníženie byrokracie či prehodnotenie súčasnej legislatívy, ktoré by mali konkurencieschopnosť EÚ zlepšiť. „Výzvou bude aj Donald Trump v pozícii amerického prezidenta pre potenciálne zavádzanie ciel na dovoz do USA, ale aj globálne výzvy ako nedostatok kritických surovín a stále rastúce ceny energií a potravín,“ dodala europoslankyňa za Smer.
Samotný Šefčovič pre agentúru TASR povedal, že najväčšou prioritou novej Komisiebude previesť Európu cez turbulentné obdobie, ktorým v súčasnosti prechádza. "Vidíme, ako sa nám zmenili geopolitické pomery. Európa si musí zvykať na politiku ostrých lakťov, či už ide o oblasť zahraničnej alebo aj obchodnej politiky," spresnil najdlhšie slúžiaci súčasný eurokomisár.
Zloženie novej Európskej komisie
- Ursula von der Leyenová – predsedníčka Európskej komisie
Podpredsedovia EK:
- Teresa Riberová (Španielsko) – výkonná podpredsedníčka pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod
- Henna Virkkunenová (Fínsko) – výkonná podpredsedníčka pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu
- Stéphan Séjourné (Francúzsko) – výkonný podpredseda pre prosperitu a priemyselnú stratégiu
- Roxana Minzatuová (Rumunsko) – výkonná podpredsedníčka pre ľudí, zručnosti a pripravenosť
- Raffaele Fitto (Taliansko) – výkonný podpredseda pre kohéziu a reformy.
- Kaja Kallasová (Estónsko) – vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Eurokomisári
- Hadja Lahbibová (Belgicko) – komisárka pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť
- Ekaterina Zacharievová (Bulharsko) – komisárka pre startupy, výskum a inovácie
- Kostas Kadis (Cyprus) – komisár pre rybolov a oceány
- Jozef Síkela (ČR) – komisár pre medzinárodné partnerstvá
- Dan Jørgensen (Dánsko) – komisár pre energetiku a bývanie
- Apostolos Tzitzikostas (Grécko) – komisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch
- Wopke Hoekstra (Holandsko) – komisár pre klímu, bezuhlíkové hospodárstvo a čistý rast
- Dubravka Šuicová (Chorvátsko) – komisárka pre Stredomorie
- Michael McGrath (Írsko) – komisár pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát
- Andrius Kubilius (Litva) – komisár pre obranu a vesmír
- Valdis Dombrovskis (Lotyšsko) – komisár pre hospodárstvo a produktivitu, implementáciu a zjednodušenie
- Christophe Hansen (Luxembursko) – komisár pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo
- Olivér Várhelyi (Maďarsko) – komisár pre zdravie a starostlivosť o zvieratá
- Glenn Micallef (Malta) – komisár pre mládež, kultúru, šport a medzigeneračnú spravodlivosť
- Piotr Serafin (Poľsko) – komisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu
- Maria Luísová Albuquerquová (Portugalsko) – komisárka pre finančné služby
- Magnus Brunner (Rakúsko) – komisár pre vnútorné záležitosti a migráciu
- Maroš Šefčovič (SR) – komisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť a medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť
- Jessika Roswallová (Švédsko) – komisárka pre životné prostredie, ochranu vody a konkurencieschopné obehové hospodárstvo
- Marta Kosová (Slovinsko) – komisárka pre rozširovanie EÚ
