Francúzsko pošle 200 miliónov eur na obnovu Ukrajiny, povedal Macron (SME Minúta)

Francúzsky prezident chce v nasledujúcich dňoch "doriešiť" vytvorenie koalície vojenských inštruktorov pre Ukrajinu.

"Nasledujúce dni využijeme na doriešenie najväčšej možnej koalície, aby sme implementovali požiadavky Ukrajiny," uviedol Macron na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

"Chceme mať koalíciu a niekoľko partnerov už dalo svoj súhlas... Nie sme sami," povedal Macron. Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je za túto iniciatívu vďačná.

Macron tiež uviedol, že mier na Ukrajine nemôže nastať v dôsledku kapitulácie strany vystavenej agresii a zároveň kritizoval "tábor pacifistov".

"Sme za mier v súlade s medzinárodným právom, no uznávame legitímne právo ľudí vzdorovať, keď ide o agresiu," uviedol Macron s tým, že je potrebné vyvíjať tlak na Rusko.

Zelenskyj uviedol, že mier na Ukrajine musí byť trvalý. "Je veľmi dôležité mať spravodlivý a trvácny mier, nie na hodinu, na mesiac, či na rok. Najlepšie navždy," povedal ukrajinsky prezident.

Na tlačovej konferencii Zelenskyj tiež uviedol, že jeho legitimitu ako prezidenta Ukrajiny uznáva a určuje ukrajinský ľud. Zároveň kritizoval legitimitu ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Legitimita prezidenta Zelenského je uznávaná ukrajinským ľudom... Naši ľudia sú slobodní. Putinovu legitimitu uznáva len súdruh Putin," cituje Zelenského agentúra Reuters.

Prezidentské voľby na Ukrajine sa mali konať tento rok na jar, keď Zelenskému uplynul päťročný mandát. Avšak stanné právo vyhlásené na Ukrajine po invázii Ruska vo februári 2022 neumožňuje, aby sa v čase vojny konali voľby. Putin pritom viackrát uviedol, že Zelenskyj nie je po uplynutí svojho mandátu legitímnym prezidentom.

Západní lídri však nespochybňujú Zelenského legitimitu. Podľa sociológov panuje aj medzi Ukrajincami zhoda, že Zelenskyj by mal zotrvať v úrade do konca vojny, píše Reuters. (TASR)

Počet obetí ukrajinského ostreľovania obce Sadove stúpol na 22, tvrdia ruské okupačné úrady.

Predstaviteľ okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo tiež uviedol, že pri útoku utrpelo zranenia 15 ľudí. (ČTK)

Britský minister zahraničia Cameron naletel podvodníkovi, ktorý sa vydávala za ukrajinského exprezidenta Porošenka.

Podľa agentúry Reuters to vo vyhlásení oznámila britská diplomacia. Ministerstvo uviedlo, že o veci informuje, aby predišlo prípadnej manipulácii so záznamom hovoru.

Kedy bol Cameron kontaktovaný alebo čo bolo obsahom komunikácie, britská diplomacia podrobnejšie neuviedla. Iba oznámila, že volajúci ministra žiadal o kontakty na iné, nešpecifikované osoby.

"Akokoľvek sa jasne zdalo, že videohovor je s pánom Porošenkom, po rozhovore minister zahraničia pojal podozrenie," uvádza vládne vyhlásenie. "Ministerstvo vec vyšetrilo a potvrdilo... že správy a videohovor boli podvodom," cituje z komuniké Reuters.

V posledných rokoch sa podobným spôsobom s viacerými európskymi politikmi spojila dvojica Rusov, ktorá vystupuje pod prezývkami Vovan a Lexus. Vlani sa vydávali za Porošenka aj pri telefonáte s bývalou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Britská diplomacia o incidente informovala "pre prípad, že bude video ministra zahraničia zmanipulované a následne použité". Podľa vyhlásenia Cameron svoje chyby ľutuje. (ČTK)

Francúzsky prezident Macron chce, aby prístupové rokovania Únie s Kyjevom začali do konca tohto mesiaca. 

"Francúzsko naďalej podporuje Ukrajinu vo všetkých oblastiach vrátane európskej úrovne tým, že sa usiluje o začatie rokovaní o členstve do konca mesiaca," povedal Macron novinárom spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého hostil v Paríži.

Dodal, že Francúzsko chce tiež pre Ukrajinu "nevratnú cestu" k členstvu v NATO.

Pri ostreľovaní obce Sadove v Chersonskej oblasti zomrelo podľa ruských okupačných úradov 19 ľudí, vrátane dvoch detí.

Ukrajinský útok zasiahol tunajší obchod a popri rade životov si vyžiadal tiež päť zranených, uviedli s odvolaním sa na predstaviteľov okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimira Salda agentúry TASS a AFP. (ČTK)

Francúzsko plánuje investovať 200 miliónov eur do obnovy ukrajinskej infraštruktúry, vrátane energetiky.

Po rokovaní s ukrajinským prezidentom Zelenským to povedal francúzsky prezident Macron.

Oznámil aj ďalšiu vojenskú pomoc. Paríž podľa neho vybaví a vycvičí jednu brigádu ukrajinskej armády, čo podľa neho zodpovedá 4 500 vojakom, a dodá nové strely s dlhým doletom SCALP.

"Ukrajina vie, že môže počítať s našou podporou tak dlho a tak intenzívne, ako bude potrebné," uviedol Macron.

Na tlačovej konferencii nechcel spresniť, koľko lietadiel Mirage 2000-5 chce Francúzsko a jej spojenci poskytnú Ukrajine. "Priorita je začať s výcvikom pilotov a technikov, čo sa začne v najbližších dňoch vo Francúzsku," uviedol francúzsky prezident.

Uvažovaný výcvik ukrajinských vojakov priamo na ukrajinskom území nevníma Macron ako nárast úrovne konfliktu, ktorý pred viac ako dvoma rokmi svojou inváziou na Ukrajinu rozpútalo Rusko. Podľa neho bude ukrajinská armáda potrebovať vycvičiť desiatky tisíc novomobilizovaných vojakov.

"Je praktickejšie vycvičiť ich na ukrajinskom území," uviedol Macron. Dodal, že Francúzsko nie je vo vojne s Ruskom, ale plne podporuje právo Ukrajiny na obranu pred ruskou agresiou.

Francúzsko plánuje tiež vyslať na ukrajinské ministerstvá a úrady zhruba dvadsiatku poradcov. Obe krajiny podľa Macrona tiež spolupracujú na spustení výroby delostreleckej munície priamo na Ukrajine. (ČTK)

Biden prirovnal hrozby nacistického Nemecka k tým, ktoré v súčasnosti predstavujú diktátori a autoritárske režimy.

Zámerom druhého Bidenovho prejavu v Normandii bolo umocniť podporu Ukrajine, ktorá sa zmieta vo vojne s Ruskom.

Americký prezident tiež poznamenal, že armádni rangeri, ktorí v Deň D bojovali, by chceli, aby Američania bránili slobodu. "Pochybuje niekto o tom, že by sa dnes Amerika postavila proti Putinovej agresii tu v Európe?" spýtal sa.

Biden svojím prejavom na útese Pointe du Hoc nadviazal na svojho republikánskeho predchodcu Ronalda Reagana, ktorý si tam pred 40 rokmi pripomenul výročie Dňa D. Reagan povedal, že za demokraciu sa "oplatí zomrieť", a zdôraznil americkú túžbu po mieri v rokoch, ktoré sa ukázali ako posledné roky studenej vojny, pripomína Reuters. (TASR)

Putin nevidí žiadnu hrozbu pre ruskú suverenitu, ktorá by si vyžadovala použitie jadrových zbraní.

Na ekonomickom fóre v Petrohrade povedal, že použitie jadrových zbraní je možné len v „mimoriadnych prípadoch“ a nemyslí si, že „takýto prípad nastal“.

Zopakoval tiež varovanie spred niekoľkých dní, že Moskva si vyhradzuje právo vyzbrojiť protivníkov Západu v reakcii na to, že niektorí spojenci v Organizácii Severoatlantickej zmluvy umožňujú Ukrajine použiť ich zbrane na útoky na ciele v Rusku.

„Ak dodávajú (zbrane) do bojovej zóny a vyzývajú na použitie týchto zbraní proti nášmu územiu, prečo nemáme právo urobiť to isté?" spýtal sa Putin.

„Ale tiež nie som pripravený povedať, že to urobíme zajtra,“ dodal a naznačil, že by to mohlo ovplyvniť globálnu stabilitu. Nešpecifikoval však, aké zbrane by mohlo Rusko poslať. (SITA)

Francúzsko-nemecká spoločnosť KNDS, ktorá je výrobcom samohybných húfnic Caesar, založí dcérsku spoločnosť na Ukrajine.

Zástupcovia KNDS a ukrajinskej spoločnosti ENMEK podpísali dve vyhlásenia o zámere. Jedno vyhlásenie hovorí o vytvorení strediska pre údržbu húfnic Caesar a druhé o produkcii náhradných dielcov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu francúzskeho vysielateľa BFMTV. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyjadril nádej, že čoskoro uvidí francúzske stíhačky na ukrajinskej oblohe.

Spravil tak po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko plánuje Ukrajine poskytnúť stíhačky Mirage 2000-5.

"Som si istý, že nadíde deň, keď Ukrajina uvidí na svojom nebi rovnaké stíhačky, aké sme videli včera v Normandii," uviedol Zelenskyj počas príhovoru vo francúzskom parlamente.

"Vaša bojové letectvo, brilantné stíhačky pod vedením ukrajinských pilotov dokážu, že Európa je silnejšia, silnejšia než zlo, ktoré sa odvážilo ich ohroziť," povedal ukrajinský prezident. (TASR)

Na fronte pri Charkove Rusko počas uplynulého dňa nepodniklo nijaké aktívne operácie, preskupujú svoje jednotky.

Uviedol generálny štáb ukrajinskej armády

Rusi však útočia pri mestách Kupiansk, Lyman, v smeroch na Karamatorsk, Pokrovsk a Orichove.

Na kupjanskom fronte sa odohrali štyri zrážky, na lymanskom fronte Ukrajinci odrazili tri útoky a na kramatorskom fronte zastavili dva ruské pokusy o postup. Rusi na piatich miestach útočia na pokrovskom fronte.

Útok podnikli aj na orichovskom fronte v okolí obce Kopani. Podľa ukrajinského generálneho štábu bol však tento útok neúspešný a Ukrajinci si svoje pozície udržali. (SITA)

Švédsko sa zapojí do monitorovania vzdušného priestoru pod velením NATO, tri mesiace po vstupe do aliancie.

Švédske lietadlá nasadia do misie NATO zameranej na zaistenie bezpečnosti vzdušného priestoru, oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson s tým, že jeho krajina za zapojí predovšetkým do misie monitorujúcej vzdušný priestor nad pobaltskými krajinami.

"Švédsko je odhodlané byť od prvého dňa aktívnym členom NATO a táto cesta môže teraz naozaj začať," uviedol Kristersson po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom na vojenskej základni neďaleko Štokholmu.

Švédsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie 7. marca. Rovnako ako susedné Fínsko sa rozhodlo odkloniť od svojej dlhoročnej politiky vojenskej neangažovanosti a požiadať o vstup do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu z februára 2022. (TASR)

Rusko tvrdí, že v uplynulom týždni dobyli dedinu Paraskovijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

V piatok to na pravidelnom brífingu oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Po niekoľkých mesiacoch patovej situácie na frontovej línii sa ruskej armáde podarilo v priebehu tohto roka dobyť desiatky dedín na východe Ukrajiny, kde ukrajinské sily zápasia s nedostatkom munície aj vojakov.

Paraskovijivka, ktorú Rusi údajne dobyli, sa nachádza približne 25 kilometrov juhozápadne od mesta Doneck, ležiaceho v Doneckej oblasti, ktorú Rusko spolu s ďalšími tromi ukrajinskými oblasťami nezákonne anektovalo v roku 2022.

Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom tohto týždňa povedal, že v Doneckej oblasti prebiehajú najintenzívnejšie boje.

Rusi ešte začiatkom mája spustili novú pozemnú ofenzívu v pohraničnej Charkovskej oblasti. Podľa analytikov by stratégiou Moskvy mohla byť snaha o oslabenie ukrajinskej obrany, aby ruské sily mohli preraziť v iných oblastiach bojiska. (TASR)

Rusko stiahlo Európu do minulosti a spravilo z nej podľa Zelenského kontinent, kde „sú mestá zničené a dediny vypálené“.

Toto je „nový ruský kult“, povedal Zelenskyj vo vystúpení pred francúzskym parlamentom.

„Je to opak slobody, opak rovnosti, opak bratstva a opak Európy. Antieurópa, to je to, čo zosobňuje Putin. Žijeme v čase, keď Európa opäť prestala byť kontinentom mieru,“ doplnil Zelenskyj.

Pripomenul, že kamkoľvek prišlo Rusko, prinieslo tam akurát skazu a nešťastie. Rusko „investuje do teroru a podkopáva život všade, kde sa môže dostať a kdekoľvek, kde sa nestretne s odporom.“

Mimo Európy „už ničí Sýriu a seje chaos v Saheli,“ poukázal Zelenskyj na ruské aktivity v iných oblastiach sveta, kde s Rusmi prišla nestabilita, konflikty, umieranie nevinných ľudí a chudoba.

„Rusko prinieslo do 21. storočia celý arzenál minulosti - od námornej blokády po masové únosy detí našich obyvateľov z okupovaných území, aby ich prevychovalo tak, aby nenávideli svoju vlasť,“ podotkol ukrajinský prezident a zdôraznil, že Ukrajina si na rozdiel od Ruska dokáže predstaviť ukončenie vojny nielen zbraňami. (SITA)

Európska komisia podporuje spustenie prístupových rokovaní s Ukrajinou, ktorá splnila zostávajúce potrebné reformy.

Ukrajine bol udelený štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii ešte v júni 2022 - približne tri mesiace po začiatku ruskej invázie. Vlani v novembri Európska komisia odporučila otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou aj Moldavskom a o mesiac neskôr to odobrila Európska rada.

"Teraz očakávame, že naši európski partneri urobia ďalší krok - začnú rokovania o členstve v Európskej únii už tento mesiac," napísal ukrajinský premiér Šmyhaľ na platforme Telegram.

Hovorca Európskej komisie medzičasom oznámil, že aj Moldavsko splnilo podmienky potrebné na začatie prístupových rokovaní.

Aby sa prístupové rokovania mohli začať, všetky členské štáty EÚ musia jednohlasne súhlasiť s tým, že Ukrajina prijala opatrenia na zlepšenie situácie v kritériách, ktoré predtým neboli splnené, vrátane korupcie, ochrany jazykov národnostných menšín či politického lobingu a pravidiel týkajúcich sa majetkových priznaní verejných činiteľov. Moldavsko zase rieši reformy súdnictva.

Podľa Reuters sa očakáva, že Maďarsko vznesie námietky voči Ukrajine týkajúce sa práv menšín. Budapešť opakovane tvrdí, že maďarská národnostná menšina žijúca na juhozápade Ukrajiny je diskriminovaná v dôsledku ukrajinských jazykových zákonov. Ukrajina to odmieta a príslušný zákon upravila ešte koncom 2023 v súlade s odporúčaniami EÚ.

Európski a ukrajinskí predstavitelia údajne tlačia na to, aby sa rokovania začali najneskôr do 25. júna, teda ešte predtým, ako sa Maďarsko ujme rotačného predsedníctva v Rade Európskej únie. (TASR)

Rozpočtový výbor nemeckého parlamentu schválil nákup ďalšej 155-milimetrovej delostreleckej munície pre Ukrajinu.

Uviedlo to nemecké ministerstvo obrany. Toto rozhodnutie by malo Nemecku umožniť pokračovať v dodávkach potrebnej munície na Ukrajinu a doplniť jej zásoby, konštatoval rezort. Informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Chystané dodávky munície sú určené predovšetkým pre samohybné húfnice Panzerhaubitze 2000, ktorých Nemecko Ukrajine dodalo 22 kusov. Nemecké ministerstvo obrany naznačilo, že na tieto potreby vyčlení 880 miliónov eur zo špeciálneho fondu Bundeswehru a z obranného rozpočtu. (SITA)

Rusko obvinilo ukrajinskú armádu z útoku na mesto Luhansk, pričom vraj použila Západom dodané strely ATACMS.

Zranenia utrpelo najmenej 20 civilistov, informovali ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na rezort obrany.

Na sídliská mesta Luhansk v okupovanej časti Ukrajiny Ukrajinci vystrelili päť rakiet ATACMS vyrobených v USA.

Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili štyri z týchto rakiet, piata však zasiahla dva bytové domy. V dôsledku toho bolo podľa predbežných údajov zranených viac ako 20 civilistov vrátane detí.

Ukrajinská armáda tieto obvinenia nekomentovala. (TASR)

Biden sa prvýkrát verejne ospravedlnil Zelenskému za niekoľkomesačné meškanie americkej vojenskej pomoci.

To umožnilo Rusku dosiahnuť úspechy na bojisku. Biden svojmu ukrajinskému partnerovi počas stretnutia v Paríži tiež povedal, že Washington neopustí Ukrajinu.

Vo Francúzsku, kde sa obaja lídri zúčastnili na oslavách 80. výročia vylodenia v Normandii, Biden Zelenskému povedal, že sa ospravedlňuje ukrajinskému ľudu za to, že celé týždne nevedel, či príde ďalšia pomoc, zatiaľ čo Kongres čakal šesť mesiacov na schválenie balíka vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 61 miliárd dolárov.

Napriek tomu Biden trval na tom, že Američania budú aj naďalej dlhodobo stáť pri Ukrajine. "Stále sme v hre. Absolútne. Dôkladne,“ povedal.

Biden tiež oznámil, že Spojené štáty pošlú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 225 miliónov dolárov. Najnovší balík zahŕňa muníciu pre raketomety HIMARS, mínometné systémy a množstvo delostreleckých nábojov.

Spojené štáty sú zďaleka najväčším dodávateľom vojenskej pomoci Kyjevu. Ukrajina sa v súčasnosti snaží odraziť intenzívnu ruskú ofenzívu vo východných oblastiach krajiny. Tlak sa sústreďuje na pohraničné regióny Charkov a Doneck. Ruské jednotky sa snažia využiť nedostatok munície a vojakov na ukrajinskej strane pozdĺž približne 1 000 km dlhej frontovej línie.

Nedostatok zbraní nastal po tom, ako sa vojenská pomoc USA šesť mesiacov zdržala v Kongrese, kým Biden v apríli podpísal zákon o vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 61 miliárd dolárov.

Niektorí spojenci NATO vrátane USA minulý týždeň uviedli, že po poslednom ruskom útoku a oslabení ukrajinskej armády zmiernia svoj postoj a umožnia Ukrajine použiť zbrane, ktoré dodáva Kyjevu, na uskutočnenie obmedzených útokov vo vnútri Ruska.

Tento krok vyvolal ostrú reakciu Kremľa, ktorý varoval, že najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny by sa mohol vymknúť spod kontroly. (ČTK)

Ukrajina má právo útočiť na legitímne vojenské ciele v Rusku, vyhlásil to generálny tajomník NATO Stoltenberg.

„Ukrajina má právo na sebaobranu,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom na vojenskej základni neďaleko Štokholmu.

„Právo na sebaobranu zahŕňa aj právo zasiahnuť legitímne, vojenské ciele na území útočiacej strany, agresora - v tomto prípade Ruska.“

Stoltenberg pripomenul, že Rusko vedie útočnú vojnu, ktorú rozpútalo proti mierovej, demokratickej susednej krajine a ktorá nebola pre Rusko hrozbou. „Niet pochýb o tom, že Ukrajina má právo zasahovať ciele na ruskom území.“

Spojené štáty nedávno dali Ukrajine povolenie použiť americké zbrane na ruskom území pri Charkove. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová tvrdí, že rakety HIMARS boli odvtedy použité voči civilistom v Rusku. Tamojší vodca Vladimir Putin povedal, že ako odvetu zvažuje vyzbrojenie nepriateľov Západu. (SITA)

V Belgorodskej oblasti na západe Ruska prišla o život žena, na ktorej auto zaútočil dron, informoval gubernátor oblasti Gladkov.

Ukrajinská strana sa k incidentu zatiaľ nevyjadrila.

V čase útoku, ktorý sa odohral na okraji obce Novopetrovka, bola v aute trojčlenná rodina – rodičia a ich dospelá dcéra. Žena zomrela, jej rodičia boli hospitalizovaní.

Pokiaľ ide o útoky na Belgorodskú oblasť a jej metropolu Belgorod, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v piatok na brífingu v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade uviedla, že ukrajinské jednotky zaútočili na Belgorod aj s pomocou amerických salvových raketometov HIMARS.

K týmto útokom podľa Zacharovovej došlo len niekoľko hodín po tom, čo Spojené štáty povolili použitie západných zbraní na útoky na vojenské ciele v Rusku.

Agentúre Reuters sa toto tvrdenie nepodarilo nezávisle overiť. Ukrajina a Spojené štáty nateraz nereagovali na žiadosti o vyjadrenie. (TASR)

Príkaz na zničenie Kachovskej priehrady dal podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby ruský generál Makarevič.

Ruskí vojaci vlani 6. júna vyhodili do vzduchu vodnú elektráreň Kachovka v Chersonskej oblasti a priľahlú priehradu, čo spôsobilo rozsiahlu humanitárnu a ekologickú katastrofu na juhu Ukrajiny, píše web.

Záplavy po pretrhnutí priehrady zabili viac ako 30 ľudí na územiach kontrolovaných Ukrajinou a desiatky až stovky ďalších na územiach okupovaných Ruskom. Povodne postihli desaťtisíce ľudí a státisíce zostali bez prístupu k čistej pitnej vode. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyjadril nádej, že summit o Ukrajine by mohol urýchliť spravodlivé ukončenie konfliktu.

V prejave k poslancom francúzskeho parlamentu Zelenskyj v Paríži vyhlásil, že mierový summit by sa mohol stať formátom, ktorý by priblížil spravodlivý koniec tejto vojny.

Dodal, že je vďačný za to, čo Francúzsko pre Ukrajinu robí, a uznal, že takejto pomoci je veľa.

"Ďakujem, že ste po našom boku pri obrane života," vyhlásil Zelenskyj. Upozornil však, že pre spravodlivý mier je potrebné urobiť viac.

Zelenskyj, ktorý sa vo Francúzsku zúčastnil aj na spomienkových podujatiach k 80. výročiu vylodenia spojencov v Normandii, v príhovore upozornil, že "žijeme v dobe, keď Európa už nie je kontinentom mieru... a keď sa do Európy vracia nacizmus".

Podľa Zelenského má "bitka o Ukrajinu" teraz pre Európu rovnaký existenčný význam ako bitky, ktoré vyhrali predchádzajúce generácie Európanov. Zdôraznil, že "nemáme právo prehrať".

"Vaše bojové letectvo, vaše stíhačky dokážu, že Európa je silnejšia ako zlo, ktoré sa ju odvážilo ohroziť. Môžeme dokázať silu nášho spojenectva," uviedol Zelenskyj, ktorý vzdal hold francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že "v rozhodujúcej chvíli nenechal Európu bez lídra."

S odkazom na mierový summit pre Ukrajinu, ktorý sa bude vo Švajčiarsku konať na budú víkend, Zelenskyj na záver svojho prejavu pripomenul, že "do týždňa nastane náš Deň D".

Ukrajinskému prezidentovi pri príchode do rokovacej sály Národného zhromaždenia i počas prejavu poslanci dlho tlieskali. Veľká časť rokovacej sály však zostala prázdna, viacerí poslanci totiž ešte agitujú pred eurovoľbami, ktoré sa konajú v nedeľu.

Predsedníčka Národného zhromaždenia Yaël Braun-Pivetová vo svojom príhovore vyzdvihla odvahu a nezlomnosť Ukrajincov pri obrane svojej krajiny a ubezpečila, že Francúzsko a jeho Národné zhromaždenie sú na strane Ukrajiny.

Ukrajinského prezidenta v piatok popoludní v Elyzejskom paláci v Paríži prijme francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa agentúry AFP sa očakáva, že Macron na ňom oficiálne oznámi ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu. (TASR)

Ukrajinské námorníctvo v Čiernom mori nacvičovalo vyloďovaciu operáciu.

Obojživelná úderná skupina precvičila presun z jedného úseku pobrežia na iný, manévrovanie, vyhýbanie sa nepriateľskej paľbe a obídenie potenciálne nebezpečnej oblasti.

Posádky plavidiel si precvičili preskupovanie, komplexné manévrovacie techniky a spoločné operácie na mori. V záverečnej etape cvičenia sa námorníci vylodili na pobreží a dokončili svoje úlohy.

Mierová konferencia o Ukrajine vo Švajčiarsku bude podľa prezidentky Amherdovej len začiatkom.

Nasledovať budú rozhovory s Ruskom.

Švajčiarsko na konferenciu pozvalo približne 160 krajín, aby diskutovali o možných spôsoboch dosiahnutia trvalého mieru na Ukrajine. Rusko pozvánku na konferenciu nedostalo. Moskva však deklarovala, že jej zástupcovia by neprišli, ani keby Rusko pozvané bolo.

Svoju účasť na konferencii, ktorá sa uskutoční 15. a 16. júna v Bürgenstocku v kantóne Nidwald, potvrdilo zatiaľ viac ako 80 krajín.

Amherdová uviedla, že cieľom konferencie je vytvoriť platformu pre dialóg, pričom jeho prvým bodom by bola diskusia o tom, ako na Ukrajine dosiahnuť mier. Nešlo by o mier na Ukrajine v úzkom slova zmysle, ale "len" o mier v humanitárnych otázkach, jadrovej bezpečnosti, o neobmedzenú plavbu a potravinovú bezpečnosť.

"Chceme vybudovať dôveru a hľadať riešenia týchto problémov, ktoré sú dôležité pre civilné obyvateľstvo a neskôr aj pre mier," objasnila Amherdová, ktorá bola nedávno terčom verbálnych útokov vo vysielaní ruskej televízie.

Moderátorka programu Marija Butinová, ktorá je súčasne aj poslankyňou ruskej Štátnej dumy, vo svojej relácii z 22. mája označila Amherdovú za "sebeckú prezidentku a milovníčku luxusu" a o pripravovanej mierovej konferencii hovorila ako o "plese satanistov".

Butinová posmešne komentovala aj výzor Amherdovej, ktorú opísala ako "prirodzene škaredú". Spochybnila aj profesionalitu švajčiarskej prezidentky, ktorá sa vraj na svojom poste ocitla len náhodou. (TASR)

Proruský kolaborant umožnil Rusom ukradnúť z okupovanej Chersonskej oblasti obilie za šesť miliónov eur.

Volodymyr Saldo a špeciálne vytvorená miestna komisia udelili súhlas ruským spoločnostiam na vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov do zahraničia s nulovou alebo zníženou sadzbou vývozného cla.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na viacerých investigatívnych vyšetrovateľov.

Tí zistili, že v minulom roku niekoľko ruských exportérov odviezlo z Chersonskej oblasti najmenej 34-tisíc ton obilia v hodnote 6,2 milióna eur v rámci systému kvót, ktorý vytvorili ruské úrady.

Obilie z Chersonskej oblasti sa vyvážalo do Azerbajdžanu, Turecka, Sýrie a Iránu a hrach z okupovaného Krymu sa vyvážal do Španielska. Ukrajinská generálna prokuratúra už predvlani v júni začala vyšetrovanie nezákonného vývozu ukrajinského obilia z okupovaných území Chersonskej a Záporižskej oblasti. (SITA)

Rusko obvinilo Ukrajinu z použitia amerických striel HIMARS pri ostreľovaní civilných cieľov v ruskej Belgorodskej oblasti.

Podľa Moskvy je Kyjev zodpovedný za smrť žien a detí, informuje agentúra Reuters, ktorá však tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

Obvinenia vyslovila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na okraj ekonomického fóra v Petrohrade. Uviedla, že úlomky rakiet HIMARS, ktoré USA poskytli Ukrajine, budú slúžiť ako dôkaz toho, čo sa stalo.

Ukrajina ani Spojené štáty sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadrili.

USA minulý týždeň povolili Ukrajine použiť zbrane, ktoré jej dodali, na území Ruska. Na toto povolenie sa však vzťahujú aj obmedzenia - ukrajinská armáda môže v rámci snahy odrážať ruské útoky zasahovať vojenské ciele v pohraničí Ruska, respektíve opätovať paľbu z Charkovskej oblasti, kde Moskva spustila začiatkom mája novú ofenzívu.

Povolením sa však podľa amerických predstaviteľov nemenia pravidlá, ktoré Ukrajine zakazujú používať americké rakety ATACMS dlhého dosahu a podobné strely na území Ruska.

Samotný Kyjev v reakcii na postupy ruských síl v priebehu uplynulých týždňov požiadal Washington, aby zrušil obmedzenia týkajúce sa používania amerických zbraní. Terčom Ukrajiny sa tak teraz môžu stať ruské sily, muničné sklady či logistické uzly nachádzajúce sa na západe Ruska v pohraničí s Ukrajinou. (TASR)

USA pošlú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške približne 225 miliónov dolárov, uviedli anonymní americkí predstavitelia.

Balík zahŕňa muníciu pre raketomety HIMARS, pre mínometné systémy a delostrelectvo.

Podľa novej americkej smernice môže Ukrajina použiť tieto zbrane na údery za hranice Ruska, ak ruská armáda útočí spoza hraníc alebo sa pripravuje na útok.

Táto zmena však podľa amerických predstaviteľov nemení politiku Bieleho domu, ktorá Kyjivu zakazuje používať Američanmi poskytnuté systémy ATACMS alebo rakety dlhého doletu a inú muníciu na ofenzívne operácie na ruskom území.

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila v noci päť rakiet a 48 z 53 dronov, hlási ukrajinské letectvo.

Rusko podľa neho pri rozsiahlom útoku poslalo na Ukrajinu rakety vzduch-zem typu Ch-101/Ch-555.

Podľa ruského ministerstva obrany útočila aj Ukrajina, na ruské územie poslala niekoľko desiatok dronov, zostrelených ich bolo dvadsaťosem. Jedenásť ich ruská protivzdušná obrana údajne zničila nad okupovaným Krymom, šesť nad Azovským morom a ďalšie zneškodnila nad regiónmi ležiacimi v blízkosti Ukrajiny.

Okupanti viedli 69 útokov naprieč celou bojovou zónou, opísal dianie na fronte ukrajinský generálny štáb.

"Nepriateľ odpálil 20 riadených leteckých bômb z ruského územia na front v Charkovskej oblastí. Pod paľbou sú Vovčansk, Neskučne a Bilyj Kolodjaz.

Na kupianskom fronte okupanti útočili neriadenými leteckými strelami pri Stelmachivke a boje pokračujú v oblasti Miasožarivka.

"Na fronte v Lymane padlo alebo bolo zranených 55 ruských vojakov. Obrana poškodila jedno vozidlo a bojové obrnené vozidlo. Nepriateľ sa na tomto fronte pokúsil o deväť útokov," oznámilo ukrajinské velenie.

Boje prebiehajú aj v Doneckej oblasti. Na Siverskom fronte zvýšili Rusi aktivitu v priestore Verchnokamianske.

Pri Pokrovsku čelí obrana útokom najmä pri obci Prohres. Ruské sily zvýšili aktivitu aj pri Vremivke, boje pokračujú aj v oblastiach pri Urožaine a Staromajorske. (Ukrajinská pravda)

Ruská armáda prišla v priebehu dňa o ďalších 1 080 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 516 080, oznámilo velenie Ukrajiny.

Okupanti stratili aj jednu loď, ďalších 20 bojových obrnených vozidiel, 64 delostreleckých systémov, dva protivzdušné systémy, 40 dronov.

V Kyjevskej oblasti po ruskom útoku horí priemyselný podnik. Ďalšie podrobnosti o škodách či obetiach nie sú zatiaľ známe.

"Nepriateľ na oblasť v priebehu noci zaútočil dronmi a raketami. Letecký poplach trval štyri hodiny, v oblasti pracovala protivzdušná obrana," uviedol Ruslan Kravčenko, šéf správy oblasti rozkladajúcej sa okolo ukrajinskej metropoly.

Pri požiari v bližšie neurčenom priemyselnom podniku podľa neho zasahujú hasiči. Útok sa zaobišiel bez obetí.

Explózie sa ozvali aj v Odese, kde podľa predbežných správ pracovala ukrajinská protivzdušná obrana.

Podľa BBC sa objavili aj informácie o útoku na mesto Starokosťantiniv v Chmelnyckej oblasti, kde sa nachádza významná základňa ukrajinského letectva. Mesto je tiež dôležitým železničným uzlom a častým terčom ruských útokov, píše BBC. (ČTK)

Ruské sily podnikli v noci raketový útok aj na západné oblasti krajiny.

Ukrajinské letectvo vyhlásilo leteckú výstrahu pre Ľvovskú, Ternopiľskú a Chmelnyckú oblasť a aj v regióne okolo Kyjeva. Upozornilo na útok balistickými raketami, s ktorými vzlietli bombardéry Tu-95MS a bezpilotné lietadlá typu Šahíd.

"Nepriateľ na oblasť v priebehu noci zaútočil dronmi a raketami. Protiletecká výstraha trvala štyri hodiny, v oblasti pracovala protivzdušná obrana, "uviedol Ruslan Kravčenko, šéf vojenskej správy v Kyjevskej oblasti.

Niekoľko výbuchov bolo počuť v Chmelnyckej oblasti okolo 4:15 miestneho času, informoval Suspilne.

Podľa BBC sa objavili aj informácie o útoku na mesto Starokosťantiniv v Chmelnyckej oblasti, kde sa nachádza významná základňa ukrajinského letectva. Mesto je tiež dôležitým železničným uzlom a častým terčom ruských útokov, píše BBC.

Explózie sa ozvali v Odese, kde podľa predbežných správ pracovala protivzdušná obrana.

Výstrahy pred útokmi odvolali o 5. hodine a zatiaľ nehlásili žiadne obete. (Kyiv Independent, ČTK)

Spojené štáty sa chystajú poslať Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za približne 225 miliónov dolárov.

Vo štvrtok to uviedli nemenovaní predstavitelia americkej administratívy, informovala agentúra AFP. V prepočte ide o pomoc za zhruba 206,6 milióna eur.

Nový balík má zahŕňať muníciu pre raketový systém HIMARS, ako aj mínometné systémy a tiež celý rad delostreleckých granátov. Celý balík bude pochádzať z exitujúcich zásob americkej armády, vďaka čomu ho bude možné rýchlo dostať na front.

Obsahovať má podľa citovaných zdrojov aj rakety pre systém protivzdušnej obrany HAWK, protilietadlové rakety Stinger, protipancierové systémy Javelin a AT-4, 155 mm húfnice, obrnené vozidlá, prívesy, hliadkovacie člny, demolačný materiál a širokú škálu náhradných dielov a ďalšieho vojenského vybavenia. (TASR)

Francúzsko plánuje poskytnúť Ukrajine stíhačky Mirage 2000 a vycvičiť jej pilotov, oznámil prezident Macron.

"Zajtra spustíme novú spoluprácu a oznámime postúpenie stíhačiek Mirage 2000-5," uviedol Macron v rozhovore pre francúzsku televíziu. Tieto stíhačky francúzskej výroby umožnia podľa jeho slov Ukrajine, aby bránila svoje územie i vzdušný priestor. Nespresnil však, koľko ich Paríž do Kyjeva vyšle.

Macron tiež oznámil, že vo Francúzsku prebehne aj výcvik ukrajinských pilotov. Uviedol pritom, že ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému plánuje počas ich piatkového stretnutia navrhnúť, aby sa výcvik pilotov začal už v lete.

"Obyčajne na to potrebujete päť až šesť mesiacov. Takže do konca roka budú piloti. Títo piloti budú vycvičení vo Francúzsku," povedal Macron.

Okrem toho zopakoval, že Ukrajine by malo byť umožnené používať zbrane, ktoré jej poskytli západní spojenci, a to pri útokoch na ruské vojenské ciele a neutralizácii konkrétnych "bodov", z ktorých je napádaná.

Macron v televíznom rozhovore tiež uviedol, že Ukrajina požiadala svojich západných spojencov, aby jej poslali vojenských inštruktorov pre výcvik vojakov na jej území. Ukrajina totiž podľa francúzskeho prezidenta čelí obrovskej výzve čo sa týka výcviku vojakov, keďže sa snaží zvýšiť počet tých, ktorí by mohli ísť bojovať na front.

"Ukrajinský prezident a jeho minister obrany preto požiadali všetkých spojencov – oficiálnym listom pred 48 hodinami, v ktorom uviedli: 'Potrebujeme, aby ste nás cvičili rýchlejšie a robili to na našom území'," informoval Macron.

V tejto súvislosti dodal, že Francúzsko vycvičí 4500 vojakov, ktorí budú pripravení sa po návrate na Ukrajinu brániť ruskej agresii. Zároveň povedal, že na území Ukrajiny sa momentálne nenachádzajú nijakí francúzski vojenskí inštruktori. "Pracujeme s našimi spojencami a budeme konať na základe spoločného rozhodnutia," dodal. (TASR)