SME
Utorok, 28. január, 2020 | Meniny má Alfonz

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Po zemetrasení vo Francúzsku odstavili tri jadrové reaktory (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Presne tak

Všetky jadrové elektrárne odstaviť ,a potom začat vyrábať elektro auta
 

niet pomoci

a jazdiť ekologicky na elektrinu vyrábanú z uhlia...
 
Hodnoť

 

Celkom by ma zaujímalo ako sa počas zemetrasenia správa taký desiatky ton ťažký naplno roztočený rotor parnej turbíny v elektrárni. Predsa je to poriadny zotrvačník...
 

:-)

Nijak rotuje si viac-menej veselo dalej asi ako klukovka ked prechadzas autom cez hrboly. :-) Keby to zemetrasenie posobilo stale proti jeho momentu, to by bolo ine. ;-)
 

 

Lenže 60 tonový zotrvačník nerotuje rád ako kľukovka keď prechádzaš autom cez hrbole. Zotrvačník to Ti je taká čudo ale nesmiem sa o tom rozpisovať, to je siedmacké učivo, tomu by si nerozumel.
 

neviem, či si už videl

akékoľvek prúdové lietadlo lietať akrobaciu, aj keď rozumieš siedmackému učivu :-) Na tom MiG 21 čo som lietal rotovala turbína cca 11 tis.ot/min a vážila cca 300 kg, celý motor menej než 1000 kg. No a cvičili sme s tým všetko, čo sa dalo a nič sa nedialo. Gyroskopický moment bol trošku cítiť pri vysokých otáčkach, malej rýchlosti a prudkých zmenách smeru, ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Jediným strašiakom bolo tzv. zotrvačné otáčanie, keď sa vo veľkých výškach (riedky vzduch = malé tlmenie) mohla dostať krídelková rotácia do rezonancie s gyroskopickými kmitmi a spôsobiť takú vývrtku s horizontálnou osou, ktorá mala končiť vysadením motora. Ale za celú dobu čo MiG 21 slúžil neviem o tom, aby sa to niekomu "podarilo"
 

teoretik vs cisloznak

1:0

:)
 

mam RC model

sice nie Mig21ale F16.Ale neuveris,dokaze zvladat aj 30g pretazenia a za celu dobu co s nim lietam sa este nic nestalo,ani raz mi motor nevysadil ,ani raz sa nezlomil trup ani kridlo.
Kolko krat si zvladol takto pretazit Mig 21 ked si na nej sluzil?
 

jasné, že ani raz

porovnávať štruktúrnu pevnosť v rôznych mierkach je veľmi klamné. Geometrické rozmery nie sú v priamej úmere s plochou a objemom. Dvakrát dlhší mravec má štyrikrát väčší pôdorys a osemkrát väčšiu hmotnosť. A kým maličký mravec kľudne prežije pád zo stola, odkiaľ ho sfúkneš, čo je cca 100 násobok jeho rozmeru, tak pád napr. slona z 1 násobku jeho výšky, teda z 3 m, mu môže byť osudné. Takisto je to aj s modelmi lietadiel. Videl som už RC modely tryskáčov s rozpätím 2-3 m teda v mierke 1:5-6, ale aká bola ich hmotnosť? No presne v mierke umocnenej na tretiu. Takže o.k. tie zmenšeniny naozaj vydržia oveľa viac G a čo som videl niektoré ukážky, tak to by žiadny človek nevydržal, prosto by mu to utrhlo vnútorné orgány zo závesov. To vysadenie motora, čo som spomínal nemalo byť spôsobené samotnou rotáciou alebo preťažením, ale tým, že pri zotrvačnom otáčaní sa samovoľne zvyšoval uhol nábehu sacieho prstenca, prosto motor nemal čo nasávať.
V príručke mal MiG 21 povolené +8/-4 G, konštrukčne bol na +12/-6 a s rôznymi podvesmi sa to líšilo, ale pod +6/-3 to nebolo.
Bol som disciplinovaný pilot (aj preto si užívam slušný letecký dôchodok:-) takže som limity dodržiaval. Bežná akrobacia, taká udržiavacia, sa robila na 4,5-5g v dolnej fáze ale tzv. zápočtová, kde sa hodnotil čas strávený nad 4g, bola iná káva. Tam sa muselo ťahať za knipel (sila cca 50 kg) poctivo a dlho. Ten komplex, zvrat s forsážou-šikmý premet ľavý, šikmý premet pravý-premet-prekrut a konečne vypnutie forsáže ale za to tzv. utiahnutá zákruta až do rýchlosti trasenia, stál za to. Takže kto nepotiahol aspoň 6 g dole a potom nehospodáril s energiou, to časovo nestihol. Táto metodika prišla z Ruska na základe skúseností z Vietnamu a Izraela a bolo to dosť dobré sito na starších (mal som vtedy cca 26 rokov). Tak sme tie mašinky (aj seba) takto trápili, ale čoskoro sa začali trhať nity na krídlach, praskliny na poťahu. No bolo by to na dlhšie... :-)
 

takze ako s tou turbinou

a chvenim pri zemetraseni?

Lebo tak ako ja porovnavam 5x zmenseny model od stihacky,tak ty porovnavas 200x zmensenu turbinu lietadla od 1500MW turbiny v elektrarni.
Su to len dva dni co temelin odstavil 1HVB na chvenie turbiny.Vies ake su limity pre odstavenie.10mikroM,ziadne zemetrasenie v cesku nebolo a v nedelu rano sa turbina zachvela na 7-8mikro tak ju dostavili.Preco?Lebo mas skusenosti z akrobacie,ze turbine to nic nerobi????!buhhahahahahahaha

Ja mam skusenosti tiez z akrobacie ,ze ani 30g s lietadlom nic neurobi.....
Porovnavat hrusky a karelaby je vazne off topic.
 

:-)

Zemetrasenie neposobi rezonancne.
 

 

A skúšal si to z lietalom ktoré má 100 tonovú naplno roztočenú, 30 metrov dlhú parnú turbínu bočným zrýchlením 1m/s, pretože o tom moja úvaha o turbíne počas zemetrasenia.
 

zožeň také lietadlo

a určite sa nájde niekto kto to skúsi :-)
Ja som len chcel povedať, že turbíny sú veľmi sofistikované zariadenia navrhované na určité podmienky. Samozrejme, že každý pohyb s nimi má vplyv na celú rotujúcu sústavu, hriadeľ sa ohýba, ale nie je to nič neznáme. Kritickým miestom je medzera medzi koncami rotujúcich lopatiek a statorovým prstencom. Z hľadiska efektívnosti by mala byť čo najmenšia, z hľadiska bezpečnosti radšej väčšia. Letecké motory na stíhačkách, kde sa predpokladalo veľké namáhanie mali túto medzeru cca 1 mm. Aj tak však dochádzalo k občasnému škrtnutiu lopatiek o prstenec. Začiatkom 90-tych rokov, keď sa narušili dodávky z Ruska, tak sa objavili na motoroch AI 25 TL v L-39 Albatros tzv. titánove požiare. Pôvodná ruská výmazová hmota na prstenci posledných stupňov kompresora bola nahradená nejakým domácim analógom. No a pri akrobacii, keď si lopatky škrtli, to spustilo požiar prstenca z titánu a motor sa za pár sekúnd rozpadol. Padli kvôli tomu asi 3 mašiny a pochovali sme 2 kolegov. Z opravárenskej praxe bolo známe, že škrtnutia na tom výmaze boli bežné, ale požiar nespôsobovali. Asi bola tá pôvodná hmota lepšia :-) Zaujímavé je tiež, že vo výskumáku sa pokúšali ten požiar vyvolať, jeden motor týrali, ohýbali hriadeľ bočným tlakom úmerným 20 g, zakrývali až polovicu vstupu vzduchu a motor stále bežal, aj keď vraj vydával hrozné zvuky. Nakoniec to vyriešili výmenou prstenca z titánoveho na antikorový v rámci generálok motorov.
Parné turbíny pracujú pri nižších teplotách aj nižších otáčkach a akrobaciu bežne nerobia :-) Určite sa s nejakými otrasmi počíta a vzhľadom na to, že sú stacionárne, kde nezáleží na každom kilograme, tak je ich rezerva pevnosti (bezpečnostný násobok) určite väčší než u mobilných turbín. Pokiaľ si zo strojariny pamätám, tak všetky turbíny majú tzv. nadkritický hriadeľ, teda jeho pracovné otáčky sú vyššie než jeho rezonančná frekvencia. Pri rozbehu sa musia rýchlo prekonať a potom je už hriadeľ stabilný, aj keď je rôznymi poruchami vychýlený z osi. Potom už záleží len na veľkosti poruchy, ak sa pod turbogenerátorom rozstúpi zem a vznikne prasklina 1 m, tak to nemôže vydržať žiadny stroj. Ale parné turbogenerátory rozhodne nie sú nejaké krehučké vytunované hodinové strojčeky, čo sa rozpadnú pri prvom otrase.
 

 

Pozri si videá zo zemetrasenia, nemyslím nejaké zachvenie v Malackách ale z normálnych silných. Kus zeme veľký ako Nitriansky okres zrazu odskočí doprava o 1.5 metra a trhane sa vráti o 3 metre dozadu aj zo všetkým čo je na ňom. Takže nie, nepíšem o tom e sa pod turbínou roztvorí peklo. Píšem o tom že zem lieta ako zbláznená +/- meter, aj s elektrárňou.
 
Hodnoť

Aktivisti proti jadrovej energii

= agenti palteni fosilnou lobby
.
Ani by ma neprekvapilo, keby po tejto "hrozne jadrovej katastrofe" pozatvarali jadrove elektrarne vo francuzku.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Svet