Lídri EÚ sa 17. októbra stretnú v Bruseli.
Pamatam po referende
ako sa konzervativci tlapkali po pleciach a hecovali sa ako EU rozdrvia v nadchadzajucich rozhovoroch odvolavajuc sa na historiou preverenu britsku diplomaciu a (samozrejmu) slabist EU. D. Davis vyzeral ako diplomaticky poloboh, ktory Barniesa rozlaspne ako chrusta. Viac ako dva roky neskor rozhadanych Britov musia predstavitelia jednitnej EU utesovat, Skoti uz zacinaju hovorit o dalsom referende o samostatnosti, katolicki severni Iri su podozrivo ticho (asi tajne zbroja) a uz aj niektori clenovia vlady otvorene hovoria o dalsom referende. Premierka zatial sedi na svojej mrtvej kacke (dohoda z Chequers), ktoru davno vsetci odmietli a Ukip prijima do svojich radov kovaneho rasistu Robinsona (uz aj Farage nad nimi lame palicu). Tot moja ranna lamentacia nad brexitom chorou Britaniou.Ono ja by som zo strednodobého
hľadiska nebol taký pesimistický. Podľa mňa to dopadne ako v britských dejinách vždy. Dôjde k frmolu, k nejakým stratám, miernemu chaosu a nakoniec sa dospeje ku kompromisnému riešeniu, ktoré bude znamenať posun dopredu, ktorý sa ale zo záhadných príčin bude vydávať za návrat ku starým dobrým časom. Radikáli všetkých typov sa znovu na pár dekád stanú silou bublajúcou kdesi na okraji.