SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Na Kube už ľudia nemusia pracovať pre štát. Dane sú však privysoké (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

zmeniť kubánsku ekonomiku zo dňa

na deň ani nie je možné. dokonca ani z roka na rok.
Zmena takéhoto systému by chcela seriózny projekt pár nobelovkárov a k tomu politickú moc, ktorá by celý ten proces zrealizovala od a po z.
Ďalšia vec je, že dnes je rok 2017, doba sa napríklad oproti 89 brutálne zrýchlila a sami vidíme, že s našou (bývalého východného bloku) vzdelanostnou štruktúrou máme problémov vyše hlavy, človek je schopný sa meniť iba určitou rýchlosťou a do určitej miery.
A kubánci sú myslením, vzdelaním, pracovnou morálkou na tom ešte ďaleko horšie ako my vtedy. Tým ich nechcem nijako urážať, sú to neskutočne milí ľudia, ale jednoducho žijú v inom svete vďaka diktátorom a embargám.
Pri zmenách tam by som bol veľmi opatrný, aké zmena a ako rýchlo. Lebo inak to dopadne nie dobre a vieme, že sklamanie z nevydarených zmien plodí ešte väčšie problémy ako pred zmenou, viď islamský svet a pokus o demokratizačné procesy.
 

roky trávim ich časť na Kube, a musím Ti povedať, že si to vystihol veľmi dobre..!
 

Este dodaj, ze kolkokrat si tam bol

a ak je uroven Tvoje spanIelciny, aby si mal moznost sa s dotycnym obyvatelstvom pozhovat o politike a ekonomike. Tiez ma zaujima, ci si ma na mysli nobelovkarov ako Obama alebo Simon Perez?? Oh..
Ale najviac...a akyze sme to my mali v CSSR v 89 problem so vzdelanim?? Kde vsade si vo svete bol a s kym si mal moznost konverzacie o urovni vzdelania?

Predpokladam, ze si najdes par minut na objasnenie...
 

5-6x za posledných desať rokov.

Bavil som sa len s tými, čo vedeli aspoň trochu anglicky.
Nie, určite som nemyslel nobelovkárov typu obama.
V 89-tom sme mali taký problém so vzdelaním, že o podnikaní a trhovej ekonomike nemalo 99,9% občanov ani tucha. Myslím, že dobre vieš ako to tu vyzeralo v 90-tych rokoch v podnikateľskej sfére. Detto percento VŠ vzdelaných ľudí bolo úplne niekde inde ako na západe, opäť hlavne v odboroch zameraných na riadenie firiem, služby atď atď.
Vo svete som bol kde kade, okrem iného som absolvoval VŠ ako v SR, tak v ČR, Anglicku. Techniku u nás, ekonomiku vonku. Debát o školských systémoch mám za sebou desiatky.
Ešte nejaké info potrebuješ k svojmu "výsluchu" mojej osoby?;-)
Predpokladám, že aj ty si nájdeš pár minút a dáš nám aj niečo konštruktívne k tranformácii kuby.
 

Mne sa len paci,

ako niekto, z krajiny zdevastovanej do doby kamennej po zmene v 89, ide davat rady a pisat nazor na premeny ekonomiky na Kube.
Bolo by asi lepsie a zaujimavejsie, ak by si, vdaka vzdelaniu v UK, napisal, kde sa presne stala chyba v procese premeny z neskoreho socializmu, do skoreho kapitalizmu, ktory mame teraz, ake to stastie,priamo pocitovat na vlastnej kozi na Slovensku....len tolko.
 

Kompletne nesuhlasi si tým,

že človek je schopný meniť sa len určitou rychlostou. Ak by to bola pravda, ľudstvo ako také by už dávno vymrelo. Človek je schopný sa zmanit velice rýchlo, ked má inšpiráciu alebo nutnost.
Zjednodušiť sa to da takto. V každej spoločnosti, firmie, strane, štáte, atd. je okolo 30% tých ktori ťahajú a okolo 70% tých ktori sa vezú.
Aj na Kube je dnes takych 30% obyvatelstva ktorá chce politicko-ekonomické zmeny, v ktorých vidia inšpiráciu pre cestu vpred. Tak isto je tam tých 70% ktori su systémom naučení žiť v rozmeroch daného a gartovaného komfortu a zmeny ktoré by ten konfort mohli narušiť pripadne ohroziť, nechcú. Pohnú sa až vtedy, keď ich sposob života je narušený. Zmena v spolocnosti nastane až keď väčšina spolocnosti chce zmenu. To sa na Kube zatial nedeje. Väčšina len čaká, bojí sa otvoriť hubu aby po nej nedostali a keď sa k tomu pridá kubánska mentalita "manjana manjana" niet divu že tam Castrovci šafária dodnes.. Castro "mladší" má problemi, na koho vsadiť. Na tých ktori chcú pohnúť Kubu vpred, alebo na tých ktorým on zaručuje aspon tú malú almužnu. Pretože, keď sa ti nasssrdia, to je jeho a commi systemu na Kube koniec.
 

Niečo na podporu tvojho tvrdenia :

príklad/osobná skúsenosť:
• firma kde som robil za socíku stavala oceliareň v Líbyi, asi 1000 zamestnancov tam bolo permanentne na ročné turnusy
• pred odchodom sme ich tvrdo školili, že tam nie je stranícky výbor ani odbory, je tam len investor, ktorý platí a teda aj rozkazuje. Ak nebudete dodržiavať podmienky, pracovať nekvalitne, ... a na vás ukáže nadriadený či investor prstom a povie JÚ (you), idete domov. Letenka tam 25 tis. Kčs. späť detto, nákladu na prípravu – no proste idete do basy a budete to dlhé roky splácať. Ale ak dodržíte všetky podmienky, po 1 roku sa vrátite a váš zárobok môže dosiahnuť až 250 tis. Kčs (za to sa vtedy dal kúpiť RD aj s pozemkom, auto a ešte im aj ostalo aj na nákupy v Tuzexe)
• dvaja to porušili a skutočne išli rovno do basy, ostatní zistili, že to fakt takto funguje a sekali dobrotu. A vyplatilo sa im to.
Teda len tvrdá motivácia a demotivácia dosiahne svoje – ale po príchode domov to znovu boli takí nespratkovia, ako pred tým – strata „kladiva“ (iné podmienky) im to proste doslova ponúkali.

Takže, ak sa nastavia akékoľvek nové podmienky s razantným vynucovaním dodržiavania zákonov, zreteľnou motiváciou na ich dodržiavaní národ sa rýchlo preorientuje.

(len na odľahčenie komančovský ftip : idú 2 sliepky po korze a zastavia sa pri „mliečáku“ kde sú vo výklade 2 vajcia. Jedno za 1 Kčs a druhé za 1,10 Kčs. Prvá sa našuchorí a povie „ to za 1,10 je moje vajce“ a druhá len lakonicky poznamená „snáď si za 10 hal. ***** neroztrhnem – a tu je tá pravda právd. Demotivácia ako hrom.)
 


Najčítanejšie na SME Svet