Diskusia k článku: Rezort diplomacie USA opúšťa poradkyňa pre Európu

HaHaHa

Ukrajinci napadajú Ukrajincov Ruskej národnosti Najciteľnejšia je pobaltská etnokracia v oblasti štátneho občianstva. V Estónsku i Lotyšsku prijali po roku 1991 zákonnú úpravu, ktorá vylučovala zo štátneho občianstva a tým aj z volieb do parlamentu veľkú väčšinu osôb ruskej národnosti. Išlo o jednoznačnú snahu zamedziť tejto menšine prístup k voleným funkciám či k referendu a tým jej znemožniť i spolurozhodovanie o budúcnosti krajiny. V Estónsku a Lotyšsku totiž existovala reálna možnosť, že by miestni Rusi ovplyvnili hlasovanie o zásadných otázkach, napr. o zahraničnej politike. Preto nacionalisti v týchto dvoch štátoch vytvorili z miestnych Rusov „apolitov“ – ľudí bez štátneho občianstva a tým ich odstránili ako oponentov z politickej súťaže. Je zaujímavé, že napriek podobnému osudu všetkých pobaltských štátov v 20. storočí oveľa ostrejšie protiruské zákony o občianstve prijali Estónsko a Lotyšsko, zatiaľ čo Litva bola podstatne miernejšia. Dôvodom bolo zrejme to, že v Estónsku tvorilo v roku 1991 ruské obyvateľstvo 30 %, v Lotyšsku až 34 %, ale v Litve len 9 %. V Pobaltí však žilo aj ďalšie ruskojazyčné obyvateľstvo, napr. Bielorusi a v Lotyšsku tvorilo ruskojazyčné obyvateľstvo až 42 %! Po zmenách v Lotyšsku sa však z populácie asi 2,7 milióna stalo neobčanmi 876 000 obyvateľov (rok 1993), v Estónsku z populácie asi 1,3 milióna 404 000 ľudí (1992). O etnických pomeroch v Pobaltí existuje mnoho literatúry, napr.: .