SME
Utorok, 2. jún, 2020 | Meniny má Xénia, OxanaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Rwandské ženy genocída nezlomila. Spája ich káva (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Dobry clanok. O rwandskej kave citam prvykrat, nevedel som o nej. Verim, ze podmienky na pestovanie su tam vynikajuce.

V clanku je chybna informacia: "V roku 1994 prišla genocída a v priebehu sto dní vyvraždili väčšinoví Tutsiovia takmer milión príslušníkov druhého kmeňa Tutsi a umiernených Hutuov."
Hovorime v podstate len o dvoch kmenoch: Hutu a Tutsi. Vacsinovi boli Hutu, im sa pripisuje vina za organizovanie genocidy. Hutu s tym zacali, pravda vsak je, ze ani Tutsi nemaju ciste ruky.
 

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 

Je to veľmi smutná história, ale

bohužiaľ príliš často sa opakuje.
Platí to nielen pre Rwandu, ale aj susedné Burundi. Kedysi, za Belgickej kolonizácie to bolo známe súštátie Ruanda-Urundi. Ale Tutsi a Hutu kmene tam boli odjakživa a takisto sa nepretržite bili. Hutu sú menší, územčistejší a Tutsi sú vysokí, štíhli a nárokujú si nadradené postavenie nad kmeňom Hutu. Boli obdobia, keď vo vláde Burundi, alebo Rwandy nebol ani jeden zástupca kmeňa Hutu, iba sami Tutsiovia.
Tá história a opakujúce sa nepriateľské akty v oboch štátoch nie sú podľa môjho názoru výsledkom toho, že to niekto organizuje. Je to skôr výbuch roky hromadenej nenávisti jedného kmeňa voči druhému. V tej poslednej udalosti stačil impulz a nebolo treba nič organizovať. Bohužiaľ.
Podobnú nevraživosť poznáme aj my, hoci radi hovoríme, že my sme vyspelí a kultúrni Európania. Ale nikto z nás si nemyslel, že po vojne sa stane niečo také, ako medzi Srbmi a Chorvátmi, alebo niečo také ako sme videli v Bosne, alebo Kosove.
Nemám návod na to, ako týmto nepekným udalostiam zabrániť. Iba veľmi, veľmi nerád konštatujem, že čosi také medzi ľuďmi je a bude. Ale či toho bude v budúcnosti viac, alebo menej, to už závisí aj od nás.
Tam kdesi vidím úlohu našej generácie.
Ale ťažko plniť, alebo prispievať k plneniu takej úlohy c celosvetového hľadiska, keď nie sme schopní zabrániť zákernostiam u nás doma a je tu stále príliš veľa tých, ktorí radi žijú na úkor druhých. Tu mám najmä na mysli novozbohatlíkov a tých, ktorí sa ich snažia napodobniť, hoci sa im až tak nedarí (ale kradnúť sa naučili veľmi rýchle). Tí druhí ktorí radi žijú z práce iných, tí tiež nie sú v poriadku. Tí však prakticky o ničom nerozhodujú.
A to je zásadný rozdiel medzi nimi, čo akosi tiež nechceme vnímať. Že by to bolo preto, lebo nám morálka nebráni prikláňať sa viac k jednej, alebo druhej skupine, hoci aj jedni, aj druhí sú paraziti?
 


Najčítanejšie na SME Svet