Diskusia k článku: Spojené štáty sledovali aj voľbu pápeža, píše taliansky magazín

re: xidex

Nezavádzam, len špekulujem. Možno tým prvým agentom-provokatérom bol Had. Jedného dňa sa spýtal ženy, prečo im boh zakázal jesť ovocie zo „stromu poznania dobra a zla“. A žena na to odvetila: „Aby sme nezomreli.“ — „Vôbec nezomriete,“ ubezpečoval ju prefíkaný had, agent-chodec. Keď to celé prasklo, Boh Jahve sa rozhneval na hada, preklial ho a potrestal tak, že sa mal naveky plaziť, jesť zem a žiť vo večnom nepriateľstve s človekom. Takže z agenta-chodca sa stal agent-plazec. Plazivý kontrarevolucionár, plazivý antireformátor. Aj narodenie Krista bolo dielom spravodajskej konšpirácie. Bolo vraj zvestované jeho matke Márii. Dialóg anjela Gabriela s Máriou má v preklade 120 slov a evanjelista Lukáš by sa o ňom mohol dozvedieť od Márie opäť nie hneď po zvestovaní, ale až po Kristovej smrti. Ak sa to nedozvedel priamo od Márie, jeho svedectvo je bezcenné. Ale ani keby sa to dozvedel priamo od nej, nebol priamym svedkom toho, čo popisuje. Toto svedectvo je dogmaticky zvlášť závažné, pretože je jedným z dvoch zdrojov viery katolíckej cirkvi v tzv. počatie Krista z ducha: „Ako sa to stane, veď ja neznám muža! Odpovedal jej anjel… Duch Svätý zostúpi na teba… preto aj to, čo svätého narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží“ (Lk 1, 34-35). Máriin snúbenec Jozef nebol však potešený, keď „prv, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého“ (Mt 1, 18). Tento výrok je predovšetkým nepravdivý (čo je dosť vážny nedostatok), pretože „ukázať sa“ mohlo nanajvýš to, že je Mária tehotná, nie však to, že ju do toho stavu priviedol akýsi duch, ktorého teologickú funkciu začali kresťania objavovať až dosť dlho po Kristovej smrti. Veď práve preto, že si Jozef pôvod tehotenstva vysvetľoval celkom prirodzene Máriinou súložou s iným mužom, „chcel ju tajne prepustiť“ (Mt 1, 19). Podivné počatie mu vysvetlil až anjel Pánov, ktorý sa mu zjavil vo sne, teda opäť bez svedkov: „čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“ (Mt 1, 20). Dovoľujem si tvrdiť, že Matúš (ani jeho prípadný informátor) nemohol byť priamym svedkom sna, mohol o sne len počuť a keď o ňom počul po Kristovej smrti, neviem-neviem akú hodnotu má jeho svedectvo. Problematické je aj to, ako vedel sám Jozef odlíšiť obyčajný sen od zjavenia vo sne – neviem koľko ľudí má túto nadprirodzenú schopnosť. Toto zjavenie vo sne je druhým, ale aj posledným zdrojom dogmy o tzv. počatí z ducha. Takže ak si myslíš, že zavádzam, nič s tým nenarobím. Ale je veľmi pravdepodobné, že veľa prípadov aj z Písma Svätého dokazuje, že spravodajská čiínnosť, špionáž, udávanie, sledovanie, odpočúvanie a zneužívanie tajných informácií tu bolo od počiatku sveta. Práve ma napadla ďalšia špionážna udalosť v Kristovom živote, ktorú určite nikdy nepochopím. Popisujú ju všetci traja evanjelisti: Matúš, Marek aj Lukáš. Zrejme preto, lebo jej pripisovali veľký význam, ktorý mne uniká. Citujem podľa Matúša. „Potom Duch [aký?] vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, nakoniec vyhladol [čuduj sa svete]“ (Mt 4, 2). Z textu mi je jasné, že Ježiš „sa dostal“ na púšť, aby ho diabol pokúšal, neviem však prečo ho bolo treba pokúšať – len preto aby sa naplnilo nejaké proroctvo? Pod pokúšaním chápem predkladanie spravodajských ponúk, ktoré sú pre pokúšaného také lákavé, že jestvuje reálna možnosť, že by ich mohol prijať, alebo by musel zvádzať značný vnútorný boj, ak im mal odolať. Vieme, ako sa to skončilo. Náš Ježiško odolal a nestal sa z neho ani dôverník, ani kandidát tajnej spolupráce a ani agent ŠtB.