SME
Sobota, 14. december, 2019 | Meniny má Branislava, Bronislava

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Video zachytilo, ako vlak vyletel v rýchlosti takmer 200 km/h (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 8 > >>

Hodnoť

ufff

hardcore
 

Takéto havárie by nemali

byť technicko-organizačne možné - síce zavrú rušnosvodiča - ale radšej by mali tých, čo si pri objednávaní tej železnice odniesli plné kufre provízií, za ktoré sa mohol inštalovať potrebný bezpečnostný systém (ako v každej demokracii :( a tých čo povolili takúto nezabezpečenú prevádzku. Však to je fakt Černobyl, akurát, že tam bolo menej mŕtvych (aj keď to nikto nechce uveriť). V modernej železnici by už rušnovodič ani nemal čo hľadať, jediné na čo je tam dobrý je znižovanie bezpečnosti, keďže nemôže byť bdelý a ostražitý 600 desatín sekundy každej minúty neskutočne nudnej a uspávajúcej jazdy. To nie je job pre človeka, ale počítač, ktorý dnes stojí 10 Eur aj s cestou. V Austrálii už nákladné vlaky jazdia bez rušnovodičov a najneskôr o takých 10 rokov budú aj osobné autá ovládané navigačnými procesormi a nie ľudmi.
 

Mihole, skús uviesť link

V prvom rade vyjadrujem hlbokú sústrasť pozostalým. Je to hrozná tragédia.

Diskutérovi Mihole: Pozrel som si stránky austrálskych železníc (je to viacero súkromných spoločností) a nijaká neuvádza, že by prevádzkovala nákladné vlaky bez rušňovodiča. Naopak, každá z nich rušňovodičov hľadá.
Skúsil som vygoogliť, kde na svete sa prevádzkuje vlak bez rušňovodiča. Nič som nenašiel. Akurát jeden web hovorí o vlaku medzi Šanghajom a Pudongom, ale aj tam vlak na diaľku ovládajú operátori a nie automatika.
http://wol.jw.org/sk/wol/d/r38...
Každopádne nákladné vlaky bez rušňovodiča v Austrálii nepremávajú.
Osobne sa poznám s jedným rušňovodičom a s jedným človekom, ktorý riadi železničnú dopravu a názor, že sa bezpečnosť na trati dá vybaviť 10 Eurami je podľa nich absolútne smiešny. Táto tragédia sa ma dotkla natoľko, že som im prezvonill a spýtal sa ich na to. Odpoveď ani jedného na adresu šíriteľov takýchto názorov sa nedá publikovať bez porušenia kódexu.

Čo sa týka toho, že v Černobyle zomrelo po havárii menej, ako 77 ľudí je čistý blud a neúcta k tisícom obetí tejto strašnej tragédie. K tomu sa nemá ani význam vyjadrovať; snáď len toľko, že ešte aj na území Československa došlo po ožiarení k veľkému nárastu potratov.
 

Katastrofa Černobyl

Pozri video v češtine
Bitva o Cernobyl.avi
http://www.csfd.cz/film/283702...
Hrozil výbuch vodikovej bomby , ktorý by zmätol z mapy Europu, tisíce banikov zo Sibiri vykopali obrovský tunel a podbetonovali sarkofag aby zabranili prieniku tekutej lavy do vod Dnepra
Vedec ktorí tvrdil Gorbačovi, že nič sa nestane spachal samovraždu na treti deň a Gorbačov to oznamil celému svetu čo sa stalo až vtedy.
Stovky helikopter navažali olovo na sarkofag atd
 

Z diskusie k filmu na internetu

Výbuch reaktoru v Černobylu nebyl výbuch nukleární (jako jaderná bomba), ale šlo o výbuch klasický. První výbuch způsobil přetlak v uzavřeném prostoru a druhý rozžhavený grafit a vodík. Odčerpáním vody ze zásobníku pod reaktorem se zabránilo výbuchu, který by srovnal 320 km vzdálený Minsk se zemí a Evropa by se stala neobyvatelnou.. Na střeše elektrárny byla úroveň záření 12.000 rentgenů za hodinu (lidé se při odklízení střídali po 40 vteřinách, ale při takových hodnotách radiace tam neměli vůbec být). Evakuoval se prostor o rozloze 300.000 hektarů a jednalo se o 130.000 lidí. Na likvidaci havárie se podílelo 100.000 vojáků a 400.000 civilistů. Železobetonový sarkofág čtvrtého reaktoru byl postaven za 7 měsíců po výbuchu a stál 18 miliard rublů (rubl se rovnal USD). 3000 lidí pracuje na jeho údržbě. V Černobylu je 100 kg plutonia. 1 mikrogram pro člověka představuje smrtelnou dávku. Poločas rozpadu plutonia je 245.000 let. Dne 15. prosince 2000 byl odstaven poslední reaktor elektrárny. Nový sarkofág (cena 1,55 miliard eur) bude sférická struktura vysoká 105 metrů, dlouhá 150 metrů a široká 260 metrů, která bude vybudována mimo areál a potom nasazena na stávající sarkofág a spojena se základy.
To definitivne vyčerpallo všetky rezervy SSSR a Gorbačov musel ohlasiť bankrot a podpisať s Reganom zmluvy a Gorbačov ohlasil Glasnosť
teda kapituláciu komunizmu už nebolo nič na rozdavanie
 

 

neexistuje jadrova zbran, ktora by odfukla maesto vo vzdialenosti 320 km.

takze smiesny reaktor by sa nepriblizil ani mensej vodikovej bombe
 

 

Vsetky cisla sa mi overovat nechce, ale s tym plutoniom je to minimalne zavadzajuce. Existuje vela (cca 20) roznych izotopov, kazdy ma iny polcas rozpadu. Co je vsak dolezite, cim vacsi polcas rozpadu, tym menej nebezpecny ten prvok je (logicky, cim dlhsie musi ziarit, tym slabsia je intenzita toho ziarenia). Prvok s polcasom rozpadu radovo statisice rokov je v podstate stabilny, z hladiska radioaktivity absolutne neskodny.

Pre ilustraciu k tejto teme si pozrite ako dnes vyzeraju mesta https://en.wikipedia.org/wiki/... a http://en.wikipedia.org/wiki/N... Obe su dnes velke a husto obyvane. Aj do cernobylu dnes uz v pohode vozia turistov.
 

V Paríži

je jedna linka metra,č. 14 a jazdí už roky bez mašínfiru.V r 2001 som tam bol,sedel som v prednom vozni,úplne vpredu,veľké sklo a vyhľad do tunela.Bol to zvlaštný pocit,sedieť vpredu,vidieť tunel,svetla.Ide len o zvyk.V Lille je metro acelé mettro jazdi bez mašinfíru.Lenže sadol by si niekto do liatadla,auta,ktoré riadi len PC? Ine je to v metre,tam vlak,suprava,len tak nevyletí z trati,lebo riadia to dispečeri a môžu vypnuť prud a vlak zastaví.Je to iné ako na trati.Ale na tej tratí mohli kľudne urobiť obluky a vlak mohol ísť aj 200 km/h.Ak je to pred stanicou,tak obluky sú zbytočne.Zlyhal rušňovodič nič iné.Možno si nevšimol,že je tam len 80 km rychlosť.
 

 

1) Metro nechodi 200 km/h
2) Ze tam nesedi rusnovodic neznamena, ze to "chodi samo"
3) Na staniciach metra je casto personal, ktory dohliada na to, aby nebol nik v kolajisku, ak je, vlak zastavia...
 

jedna vec je kompletne riadenie

pocitacom a uplne druha vec je automaticke obmedzenie rychlosti.
Omg samozrejme, ze to je na zvazenie preco taketo vlaky nemaju ziadne automaticke obmedzovace. Ved to je vazne technologia "z praveku" .. a absolutne ziadny problem v novych systemoch. Rusnovodic / vlak / riadiaci system v centre / operator vsetci presne vedia kde sa vlak nachadza..
Ad 1) Prave preto ze vlak chodi cez 200 albo cez 300 by tam automatizacia mala byt.
Ad 2) Presne tak to funguje "chodi to samo" podobne vo Frankfurte na letisku vlak medzi terminalmi. Ziadny rusnovodic vlak neovlada ani zvnutra ani dialkovo.
Ad 3) Suhlas .. tak to funguje a aj by nadalej malo
 

 

aj na Slovensku mame usek, ktory je modernizovany, a kde je nejaka automatika - vobec to nie je len o rychlosti, ale aj o naklone supravy a podobne.

pokial ma vlak chodit 160 km/h a viac, tak suprava aj trat musia byt tymto systemom vybavene. avsak ked system nefunguje, stale je rusnovodic ten, kto prejde znacku "80" a nebrzdi...
 

ano, suhlasim s tebou

automatizacia ocividne nieje .. ale MALA by byt. (O slovensku ani nehovorim)
Tiez si myslim ze tam rusnovodic ma byt ale pokial nezbada alebo zaspi alebo odpadne .. tak tam predsa musi byt automatika co to zabrzdi miesto neho, nie?
Ok, rychlost, poloha, naklon suprav. Co z toho je problem detekovat elektronikou?
V lietadle mas autopilota ktory otoci lietadlo do kurzu ktory mu zadas. Ak to ide tam, preco by to neslo vo vlaku?
Automatika vzdy bude spolahlivensia ako clovek ..
Mimoto ak nieco nefunguje, je to istene viacerymi ochranami. Pracujem so SCADA systemami v energetike. Ak sa co i len spomaly turbina .. e.g. nieco nieje v normalne operator to vidi skor ako sa to pokazi kompletne. Takze ak elektronika nefunguje tiez mame na to technologiu aby si sa to dozvedel a oznamil to vcas rusnovodicovi alebo zastavil vlak(v pripade vaznej poruchy).
 

 

aj to autobrzdenie je vo vlakoch - dokonca aj v najstarsich sukafonoch - rusnovodic musi kazdych 30 sekund stlacit tlacidlo, ze je pri vedomi, ked tak neurobi ani na dodatocne vyzvanie, vlak zastavi...

to ale neriesi tento problem...

proste: vlak siel rychlo, rusnovodic nezabrzdil, bud preto, ze nebrzdil, alebo preto, ze nemohol. Co by mal mat system je vedlajsie, nakolko evidentne vobec nezasiahol...
 

 

Mihole je odborníkom na všetko, aj na to čo ešte ani nevidel .
 

 

to som sa chcela spýtať, že či vlastne rušňovodič prežil. V článku síce píšu, že rušňovodič vravel, že išiel 190 km/h, len nepovedali ktorý. Z videa však vidno, že náraz schytala najmä stredová časť vlakovej súpravy.
 

Ten rušňovodič

tam bol práve na to, aby kontroloval rýchlosť a niekoľko ďalších vecí. Ak na aute prekročím rýchlosť o viac ako 10km/h (mimo obce), dostanem pokutu. Rušňovodič ju prekročil o cca 100km/h. O tom obmedzení musel vedieť (smernice, skúsenosti z nejednej jazdy). Pri tak zle klopenej dráhe by mi nedalo takou rýchlosťou "letieť" do zákruty. A ak nemal skúsenosti na tejto dráhe, tým skôr mal dávať bacha. Ja keď idem niekde prvý krát, som dvakrát tak opatrný a to chodím väčšinou sám. Určite ma niektorí diskutéri "sfúknu", ale v tom vlaku sa neviezol hnoj ani štrk, ale stovky nevinných ľudí, z ktorých sa mnohí nedostali do cieľa.
 

 

lenze vlak nie je auto, ze slapnes na brzdu ked vidis zakrutu. Brzdit musi o minutu skor, aby spomalil, co pri takej rychlosti je mozno aj 4 kilometre pred zakrutou. V tej zakrute to mozno aj snazil pribrzit, podla videa sa mi zda, ze vozne sa natlacili na lokomotivu, takze musela spomalovat (mozno)...
 

Leda

žeby tak
 

1 2 3 4 5 6 7 8 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Svet