SME

Indická taxikárka Kushi sa nechce vydať, šoférovanie jej dáva slobodu

Projekt Ženy na kolesách poskytuje Indkám cenné lekcie zamerané nielen na šoférovanie, ale napríklad aj sebaobranu či finančnú gramotnosť.

Kushi má dvadsaťtri rokov, patrí medzi najchudobnejších obyvateľov Indie, ktorí žijú v mestských slumoch. Podľa tradícii by už mala byť vydatá a žiť s manželovou rodinou. Namiesto toho však vozí v taxíku po veľkomeste Dillí iné ženy a z platu sa stará o svojich rodičov i súrodencov. (Zdroj: Magdaléna Vaculčiaková)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Domy sú z tehál, avšak na spadnutie. Obchodíky, v ktorých miestni predávajú, čo im napadne, sú vystavané z plastových farebných plachiet. Úzke uličky medzi domami vedú, ktovie kam. Polonahé a bosé, zrejme ani nie dvojročné dieťa tu vykonáva potrebu, všetkým na očiach. V Indii nič nevídané. A už vôbec nie v slumoch tunajšej metropoly Dillí.

Aj Kushi, ktorá ma týmto indickým slumom vezie, býva v podobnej oblasti, len na inom konci mesta.

Podľa sčítania ľudu z roku 2011 žije v podobných podmienkach slumov v druhej najľudnatejšej krajine sveta takmer 70 miliónov ľudí. Číslo rastie s tým, ako sa zvyšuje mobilita obyvateľstva smerom do veľkých miest. Indovia migrujú stále viac vďaka zlepšujúcej sa infraštruktúre, aj vďaka prechodu z poľnohospodárstva na priemysel či moderným technológiám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Šoférovanie znamená silu a znamená aj mobilitu

Padmakshi Badoni

Diskriminované ženy

S narastajúcou urbanizáciou sa však mestá dostali pod tlak, nedokážu všetkým prichádzajúcim poskytnúť zamestnanie, pôdu, a často ani základné potreby pre každodenný život, ako je prístup k vode či elektrine. Spomedzi všetkých majú najzložitejšiu situáciu príslušníci najnižších kást, ľudia s postihnutím a – ženy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podľa indického Oddelenia pre medzinárodný rozvoj je väčšina chudobnej mestskej populácie zapojená v neformálnych ekonomických aktivitách, v rámci ktorých ženy vždy končia na samom konci reťazca, vykonávajúc najhoršie platené práce. Navyše, nevzdelaná žena v zamestnaní, ktoré nevyžaduje špeciálne schopnosti, zarobí na deň v priemere 1,5 eura, zatiaľ čo muž na podobnej pozícii viac ako dva razy toľko.

Ekonomická situácia žien v indickej spoločnosti bezprostredne súvisí s ich postavením v spoločnosti. „Ženy sú najviac diskriminované, naprieč kastami aj rôznymi sektormi,“ vraví Nidhi Bhardwaj z indickej organizácie CARE India, ktorá sa primárne snaží o elimináciu chudoby a sociálnu spravodlivosť. „Vidieť to napríklad v prístupe rodičov k deťom. Syn obyčajne dostáva ako prvý jedlo, rodičia investujú do jeho vzdelania aj zdravia,“ uvádza príklad. Do dcér sa neoplatí investovať aj preto, že sa s vydajom odsťahujú z domu a pomáhajú rodinám svojich manželov. Často tak činia ešte predtým, ako dokončia školu. Takmer polovica dievčat nedokončí v Indii desiatu triedu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podľa štatistík, ktoré zozbierala indická Národná prieskumná agentúra, pracuje v Indii asi pätina žien. Z toho viac ako dve tretiny sú zamestnané v poľnohospodárstve, ktoré v mestách neprichádza do úvahy. Nasleduje práca v továrňach na výrobu oblečenia a spracovania tabaku. Ďalej pracujú Indky na stavbách, v školách či v domácnostiach, často ako upratovačky.

Mnohé povolania sú pre ženy nedostupné, ba až spoločensky neakceptovateľné či nebezpečné. Medzi nimi napríklad šoférka taxíku.

Sila a mobilita

„Vždy ma fascinovalo šoférovanie,“ odpovedá 23-ročná Kushi na to, prečo sa rozhodla šoférovať taxík. „Moja rodina mala finančné problémy, otec prišiel o obchod, ktorý predtým viedol. Chcela som ho podporiť,“ dodáva. Pochádza z inej časti Indie, jej rodina sa do Dillí prisťahovala.

Kushi si najprv skúšala nájsť prácu kozmetičky, a aj sa jej to podarilo. „Povedali mi, aby som prišla na druhý deň. V tom čase som ešte nepoznala cesty, a tak som to miesto na druhý deň nevedela nájsť. Nikdy som tam nedorazila,“ spomína Indka, keď ma vezie hustou premávkou hlavného mesta. Bez GPS.

Kushi je jednou zo stoviek žien, ktoré dnes v štyroch indických mestách šoférujú taxíky vďaka projektu Women on Wheels (Ženy na kolesách). Z Dillí sa projekt rozšíril do Jaiupuru, Kalkaty a Indore. Nadácia AZAD sa tak snaží o posilnenie žien v indickej spoločnosti.

„Šoférovanie znamená silu a znamená aj mobilitu,“ vysvetľuje Padmakshi Badoni z AZAD.

„Vyberáme ženy z chudobných oblastí, pretože tie zo stredných a vyšších tried vidieť za volantom stále viac. Naše šoférky zarábajú aj viac ako 10-tisíc rupií mesačne. Prácou v piatich domácnostiach denne by zarobili možno tretinu. A celý život by robili to isté. Vďaka nášmu programu môžu v kariére napredovať,“ vraví.

Spoločenské prekážky

Pomaly sa s Kushi posúvame v zápche. Nebojí sa predrať sa pomedzi mužských šoférov, ktorí na ňu pokukujú s podozrievavým výrazom v tvári. „Šofér taxíka by mal byť vo vnímaní indickej spoločnosti muž,“ vraví Kushi. Z jej auta vystupujeme v priebehu dňa niekoľkokrát. Chcem si ju pri ňom vyfotiť. Najprv sa poobzerá, či sa niekto nepozerá, a keď zbadá prekvapivé pohľady mužov, nastúpi si naspäť a navrhne, aby som fotky urobila vo vnútri auta.

Napriek tomu, že takéto zamestnanie ženy môže byť pre rodinu finančne prínosné, AZAD má často problém získať povolenie od rodiny, aby sa žena do programu zapojila. „Veľa dievčat bojovalo s rodinou, aby sa k nám mohli pridať. Tréning, ktorý poskytujeme, trvá šesť mesiacov, počas ktorých dievčatá nie sú doma a zároveň ešte nezarábajú, čo sa mnohým rodinám nepozdáva,“ vraví Padmakshi.

Nadácia má rozsiahly mobilizačný tím, ktorý chodí do komunít aj so samostnými šoférkami. „Hovoríme so ženami o tom, čo ponúkame a keď sa rozhodnú k nám pridať, oslovujeme aj ich rodiny. Napríklad ich pozývame do kancelárie, aby sme ich presvedčili, že nám môžu dôverovať. A špeciálne pristupujeme aj k mužom – manželom, otcom či bratom žien,“ dopĺňa.

Až po prekonaní počiatočných prekážok sa Indky, prevažne vo veku 18 – 35 rokov, púšťajú do vzdelávacieho procesu.

Žena síce šoféruje auto, ale keď sa vráti domov, manžel ju zbije

Padmakshi Badoni

Bezpečnosť a obrana

Najväčší otáznik visí počas celej realizácie projektu nad bezpečnosťou žien – šofériek. India je známa vysokým počtom znásilnení. Podľa Národnej kancelárie kriminálnych záznamov, zaznamenali v roku 2015 viac ako 34-tisíc znásilnení. Až v 95 percentách prípadov pritom mali ženy páchateľov poznať. Ľudskoprávne organizácie však upozorňujú na to, že kvôli stigmatizácii znásilnených žien ich veľa čin nenahlasuje na polícii, štatistiky preto nie sú presné. Ženy, ktoré získajú licenciu, rozvážajú najmä ženy, a to prostredníctvom sociálneho podniku Sakha Consulting Wings, ktorý vznikol pri nadácii.

Navyše, AZAD v rámci tréningu neučí účastníčky iba teórii a praxi šoférovania, či orientáciu v mapách. Súčasťou vzdelávania sú aj lekcie zamerané na rodovú rovnosť, práva žien, ich zdravie či finančnú gramotnosť. Kushi najviac bavili hodiny sebaobrany. Okrem taxikárok má AZAD aj jednu šoférku autobusu. „Ale tá jazdí iba cez deň, lebo je to bezpečnejšie. Cieľom však je mať viac žien vo verejnej doprave,“ vraví Padmiksha.

Okrem znásilnení, prekvitajú v indickej spoločnosti aj prípady domáceho násilia páchaného na ženách. Idea celého projektu je mať na cestách šoférky, ktoré poznajú svoje práva a majú schopnosť si ich obhájiť. „Inak žena síce šoféruje auto, ale keď sa vráti domov, manžel ju zbije,“ vysvetľuje Padmakshi. „Žena, ktorá šoféruje auto pre AZAD vie, ako sa brániť a nebude obeťou domáceho násilia,“ dodáva.

Podľa štatistík indickej vlády stúpol v rokoch 2003 až 2013 počet zaznamenaných činov domáceho násilia až o polovicu. Dôvodom je zákon z roku 2005, ktorý má ženy pred domácim násilím chrániť. Policajná dôstojníčka z oddelenia Kriminálnych činov proti ženám v Dillí Vasrha Sharma povedala BBC, že ženy viac vyhľadávajú pomoc „vďaka vyššiemu vzdelaniu, vďaka tomu, že sú dnes ženy finančne nezávislé a že majú viac informácií.“ Ženy – šoférky po absolvovaní tréningu Nadácie AZAD spĺňajú teda predpoklady na to, aby sa vedeli brániť.

Proti rodovej rovnosti

Taxi služby poskytované ženami vytvárajú bezpečné prostredie aj pre klientky. Šoférky taxíkov dnes nie sú nič nevídané ani v krajinách Blízkeho východu. V Iráne začali jazdiť už v roku 2006, ženské taxi služby má aj egyptská Káhira, Libanon, Kuvajt.

Zástancovia hovoria, že tieto služby pomáhajú aj zlepšiť mobilitu žien v konzervatívnych oblastiach a znížiť riziko sexuálneho obťažovania. Ale kritici varujú, že ženské taxi služby môžu posilniť segregáciu žien a oslabiť ťažko vydobytý pokrok v oblasti rodovej rovnosti.

Napríklad Ružový taxi v Káhire kritizovali aktivistky za práva žien, že koncept poskytovanej služby, ako aj jej imidž – ružové taxíky a šoférky v ružovom, ešte posilňujú pocit, že žena sa nemôže voľne pohybovať na verejnosti bez špeciálnej ochrany. V prípade Káhiry však štatistiky OSN tvrdia, že až 99 percent žien sa aspoň raz v živote stane obeťou sexuálneho obťažovania.

Problémom pri ženských taxi službách je v mnohých krajinách aj cena, ktorú za svoje služby účtujú. Napríklad najnižšia sadzba v prípade Sakha Taxi je približne osem eur za odvoz na letisko v rámci obrovského Dillí. Suma, ktorú si môžu dovoliť iba tí z vyšších vrstiev.

Viezli aj britského premiéra

Kushi má v predstavách o svojej budúcnosti jasno. „Nie. Nechcem sa vydať. Stratila by som slobodu, nikde nenájdem takú slobodu, akú mám teraz,“ vraví a odmieta tak tradičný model v indickej spoločnosti, podľa ktorého je v jej veku 23 rokov už na vydaj vlastne „stará“. Iste, silný tradičný model v indickej spoločnosti nezmenia stovky taxikárok. Zatiaľ však menia životy jednotlivých žien a v komunitách aj ich vnímanie rodinami.

A okrem postavenia žien menia aj ich životnú situáciu. Ženy, ktoré v Indii vozia napríklad aj bollywoodske hviezdy, či dokonca bývalého britského premiéra Davida Camerona, sa možno raz presťahujú zo slumov veľkomiest do slušnejších štvrtí pripojených na elektrinu…

Projekt Svet inak je súčasťou kampane Vyber si, ktorú počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ realizuje Platforma MVRO. Aktivitu spolufinancuje SlovakAid a Európska komisia. Články reprezentujú výlučne názory ich autorov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Miloš Roman.

Na gól čakali fanúšikovia 50 minút.


TASR
Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu