Sarajevo 23. augusta (TASR) - Centrálny parlament Bosny a Hercegoviny dnes s konečnou platnosťou schválil dlho očakávaný, ale sporný volebný zákon, ktorý obyvateľom umožňuje hlasovať len za prezidentských kandidátov s rovnakým etnickým pôvodom ako voliči.
Odsúhlasenie zákona dolnou komorou parlamentu ukončilo politický spor, ktorý sa ťahá od roku 1996. Prijatím legislatívy sa zároveň odstránila veľká prekážka pre prijatie žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v Rade Európy (RE), ktorá od členských krajín požaduje, aby mali platné volebné zákony. Horná komora zákon odsúhlasila začiatkom týždňa.
Proti zákonu vystupovali prozápadné strany, ktoré argumentovali, že požiadavka, aby voliči do kolektívneho prezídia volili len príslušníkov vlastného etnika, porušuje medzinárodné štandardy ľudských práv. Aliancia vedená sociálnymi demokratmi presadzovala zákon, ktorý by obyvateľom Bosny a Hercegoviny umožnil voliť ktoréhokoľvek kandidáta. Bosnianska ústava však stanovuje, že voliči môžu vyberať len kandidátov z vlastnej etnickej skupiny. Tento princíp presadzovali hlavne nacionalistické strany bosnianskych Srbov a Chorvátov.
Sociálni demokrati vo svojej požiadavke ustúpili výmenou za rozšírenie zákona o podmienku, na základe ktorej obyvatelia nezákonne obsadených nehnuteľností nebudú môcť voliť v mieste súčasného (ilegálneho) bydliska. Táto skupina osôb bude musieť voliť tam, kde žila pred vojnou.
Návrh sociálnych demokratov má zredukovať následky etnických čistiek, ku ktorým došlo počas vojny - svoje pôvodné domovy musela opustiť viac ako polovica populácie - a týka sa všetkých volieb.
Princíp trojčlenného prezídia - na čele krajiny sú spoločne Srb, Chorvát a Moslim - je zakotvený v daytonských mierových dohodách, ktorými sa v roku 1995 skončila tri a pol roka trvajúca občianska vojna. Bosna a Hercegovina je od roku 1995 administratívne rozdelená na dve vysoko autonómne entity - Srbskú republiku (RS) a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH).
