líckej bašty v juhovýchodnej Európe. Podľa najnovších prieskumov je medzi 4,5 miliónmi Chorvátov až 88 percent katolíkov.
Je zrejmé, že Vatikán si krajinu medzi Dunajom a Jadranom mimoriadne cení. Roku 1994, keď bola ešte tretina krajiny obsadená juhoslovanskou armádou, naštívil Ján Pavol II. Záhreb prvý raz. Vo vojne 90. rokov bolo výrazne poškodených 229 kostolov, 19 kláštorov a 98 farských centier, 541 bolo mierne poškodených a ujsť muselo viac ako 300 tisíc chorvátskych katolíkov. Druhý raz navštívil Svätý Otec krajinu roku 1998, keď mal ešte režim pevne v rukách Franjo Tudžman.
Pri tretej návšteve je v centre pozornosti budúcnosť mladého národa. Nový prezident zaviedol demokratizáciu, ktorá má zahnať tiene chorvátskeho nacionalizmu. Ekonomická situácia a prudká inflácia sa tiež stabilizovali, nezamestnanosť poklesla pod 20 percent. Šance krajiny na prijatie do EÚ sú dobré a pápež ich výslovne podporuje. O morálnu podporu pre vstup Chorvátska do EÚ požiadal Svätého Otca v uvítacom prejave aj prezident Stipe Mesič, na čo Ján Pavol II. reagoval pozitívne a povedal: "Teraz, 13 rokov po vyhlásení nezávislosti, musí Chorvátsko dosiahnuť sociálnu stabilitu, ktorá bude prospešná trhu práce, verejným službám, vzdelaniu prístupnému všetkým a prekonaniu každej formy chudoby a nerovnosti v prostredí srdečných vzťahov k susedným štátom."
Informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
