Londýn 6. júna (TASR) - Riziko vymretia jazykov je v porovnaní s vtákmi a cicavcami vyššie, hoci sa rozširujú podľa podobných kritérií. K tomuto záveru prišli podľa časopisu Nature britskí vedci z University of East Anglia.
Ľudská reč je kultúrny výdobytok. Zaujímavé je, že "druhová pestrosť" jazykov je najväčšia práve v tých oblastiach, v ktorých žije najviac vtákov a cicavcov.
Podľa biológa Williama Sutherlanda zo 6809 "živých" jazykov od začiatku 17. storočia vymrelo 306 (4,5 percenta). Z niekdajších 9797 druhov vtákov postihol rovnaký osud "iba" 125 (1,3 percenta). Zo 4630 druhov cicavcov dnes neexistuje 87 (1,9 percenta).
Vymretím je podľa Sutherlandovej štúdie ohrozených skôr či neskôr viac ako 1500 jazykov, ale "iba" 1200 druhov vtákov a 1100 druhov cicavcov.
Toto rozčlenenie jazykov vychádza z klasifikácie ohrozených druhov. Kritériom je napríklad počet jedincov, ktorí hovoria konkrétnym jazykom, ale aj to, či ich počet v ostatnom čase výrazne nepoklesol.
Rozčlenenie jazykov bolo doteraz problémom kvôli nejednotným metódam. Podľa jednej je jazyk ohrozený vtedy, keď ním hovorí len 50 ľudí, podľa inej, keď ním komunikuje 10.000 osôb.
Dôvody rozmanitosti živočíchov a jazykov sú podľa Sutherlanda rovnaké. Príčiny ich vymierania sa však nedajú porovnávať. Pritom platí, že s približovaním sa k rovníku rastie počet živočíšnych druhov i počet jazykov.
Počet druhov vtákov a cicavcov na určitom území klesá priamo úmerne hustote zaľudnenia, pretože človek ukrajuje z ich životného priestoru. Jazyky tým ale netrpia, keď na štvorcovom kilometri býva stále viac ľudí. Ich vymieranie sa teda nedá vysvetliť tými istými príčinami, konštatuje Sutherland.
Prežitie jazykov závisí v prvom rade od ekonomických vzťahov. "S rozširujúcou sa globalizáciou je atraktívnejšie hovoriť jazykmi, ktorým rozumejú aj iné národy. Ostatné, ktoré nemajú pre človeka úžitok, budú vytlačené na okraj," povedal Martin Haspelmath z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku.
Či je živočíšny druh na pokraji vyhynutia, nezávisí podľa britskej štúdie len od ľudského faktora. Viac ohrozené sú tiež izolované populácie alebo tie, ktoré žijú vo veľkých nadmorských výškach. To isté platí pre jazyky, ktorými sa hovorí na ostrovoch alebo v horách.
Na tento vývoj má zjavne malý vplyv čas osídlenia nejakej oblasti. Ako príklad uvádza Sutherland tichomorské súostrovie Vanuatu. Osídlené bolo iba pred 3500 rokmi, ale vyskytuje sa tu 110 rôznych jazykov. Evolúcia živočíšnych druhov potrebuje naproti tomu oveľa dlhší čas.
