Jena 23. augusta (TASR) - Vzťah medzi rodičmi a deťmi, ktorý sa naruší ešte v mladosti, sa dá neskôr pozliepať už len ťažko, vyplynulo zo štúdie psychológov na univerzite v Jene.
Emocionálne väzby z mladosti a rozdelenie moci v rodine sa odrážajú vo vzťahu rodič-dieťa ešte aj o niekoľko desiatok rokov neskôr. Komu z čias puberty utkveli v pamäti prevažne konflikty a hádky s vlastnými rodičmi, udržiava si od nich "dištanc" aj v dospelom veku. Vzťah medzi rodičom a dospelým potomkom zaťažuje taktiež príliš prísna výchova v období detstva a dospievania, píše nemecký denník Die Welt.
Štúdia ukázala, že vzťah rodičov a detí podlieha zmenám aj po tom, keď deti dospejú a väčšinou sa prejavuje v určitom stupni odcudzenia. Do vzájomného vzťahu najviac zasiahne ukončenie školy, získanie finančnej nezávislosti a moment, keď si dieťa zakladá svoju vlastnú rodinu. Tieto faktory spôsobia, že silné citové vzťahy medzi dieťaťom a rodičom sa oslabia, rodičia začínajú svojich potomkov akceptovať ako rovnocenných partnerov a v emocionálnej oblasti sa sústreďujú viac na vnukov.
Podľa názoru psychológov je pre obojstranne funkčný vzťah rozhodujúce, že dospelé deti si môžu povedať bez obáv svoj vlastný názor, stoja na vlastných nohách, môžu sa od rodičov kedykoľvek odpútať - a matka s otcom tieto skutočnosti akceptujú. Len v tomto prípade sa možno vyhnúť konfliktom s ďalekosiahlymi dôsledkami a pocitom sklamania. Pokiaľ rodičia zasahujú nevhodne do výberu životného partnera svojej dcéry, či syna a do výchovy vnukov, nedajú hádky na seba dlho čakať. Zasahovanie do záležitostí dospelých detí je hlavne doménou matiek, muži sú v tomto ohľade zdržanlivejší
Aj v tejto citlivej oblasti však platí, že jedným z najväčších životných umení je umenie kompromisu a hľadanie zlatej strednej cesty. Ani dospelé deti by nemali zabúdať na tých, ktorí im dali život a vychovali neraz za veľkého odriekania a obetí a okrem odchodu najbližších príbuzných sa musia vyrovnať aj s pribúdajúcimi rôčkami a rôznymi zdravotnými problémami.
