ala takmer 20-percentnú nezamestnanosť. Vďaka ekonomických reformám, ale aj prostriedkom z eurofondov sa Írsku podarilo zvrátiť nepriaznivý stav a za 30 rokov od vstupu do EÚ dosiahlo 130 percent európskeho priemeru a znížilo nezamestnanosť na zhruba 4 percentá. Ako po stretnutí s prezidentom Rudolfom Schusterom uviedla írska prezidentka Mary McAleesová, za tento úspech vďačí Írsko "sile mozgov a vzdelaniu" svojich občanov.
Hoci sú si obe krajiny veľmi podobné, prezidentka nechcela uviesť, na aké projekty sa má Slovensko zamerať pri čerpaní eurofondov, aby dosiahlo rovnaký úspech ako Írsko. Táto ostrovná krajina naštartovala pomocou financií z fondov menšie podniky, čo bolo dôležité pre jej neskorší úspech. Podľa McAleesovej je dôležité vytvoriť výhodné ekonomické prostredie pre zahraničných investorov, ale rovnako podstatné je aj myslieť na domácich podnikateľov. V súvislosti s pripravenosťou na čerpanie fondov, za ktorú je Slovensko kritizované Bruselom, by sa podľa R. Schustera mala uskutočniť spoločná konferencia slovenských a írskych odborníkov. Takýmto spôsobom by Írsko, ktoré sa stalo členom EÚ v roku 1973, mohlo odovzdať svoje skúsenosti Slovensku.
Slovensko si získalo obdiv Írska, od ktorého bolo dlho odlúčené deliacou čiarou, a teraz sa môžu obe krajiny spojiť, dodala M. McAleesová a zároveň zagratulovala Slovensku k úspechu v referende o vstupe do EÚ. "Slováci sa takto nepriamo rozhodli spojiť svoju budúcnosť s Írskom," vyhlásila prezidentka. Podľa nej Íri nikdy neboli proti rozširovaniu únie, ich nesúhlas so zmluvou z Nice súvisel skôr s domácimi problémami. Obyvatelia Írska sa obávali straty suverenity, keď však dostali záruky od EÚ, druhýkrát pri hlasovaní o zmluve nezaváhali o podpore.
R. Schuster a McAleesová sa počas stretnutia zhodli na bezproblémovosti slovensko-írskych vzťahov, ktoré nezaťažujú žiadne sporné otázky. Podľa hláv štátov by však SR a Írsko mali prehĺbiť vzájomnú obchodnú spoluprácu, ktorej obrat je stále nízky so zápornou bilanciou pre Slovensko.
