Rijeka 5. júna (TASR) - Chorváti sa musia cítiť požehnaní: Tretí raz v priebehu dekády dnes vítajú pápeža Jána Pavla II., ktorý v prístavnom meste Rijeka začne svoju jubilejnú 100. zahraničnú cestu.
Náročný päťdňový pobyt bude skúškou kondície pre 83-ročného chorľavého, ale rozhodného pápeža. Ján Pavol II. precestuje všetky kúty bývalej juhoslovanskej republiky, zasiahnutej vlnou horúčav.
Pápež neskrýva svoju náklonnosť výrazne katolíckemu kútu Balkánu a v predvečer cesty Chorvátom "z celého srdca" požehnal a požiadal ich o modlitby.
Návšteva "dokazuje, ako veľmi si Svätý Otec váži Chorvátsko, jeho cirkev a jeho ľud," vyhlásil Ivan Devčič, biskup Rijeky, ktorá bude pápežovi a jeho sprievodu slúžiť ako základňa.
Asi 80 percent zo 4,5 milióna Chorvátov je rímskokatolíckeho vyznania a Vatikán bol prvým štátom, ktorý 13. januára 1992 oficiálne uznal nezávislosť Chorvátska od Juhoslávie. Pre mnoho Chorvátov je pápež najvyššou morálnou autoritou. Na jeho omšiach v Rijeke, Dubrovníku, Zadare, Osijeku a Djakove sa očakáva spolu pol milióna veriacich.
Chorváti oceňujú, že pápež - trpiaci Parkinsonovou chorobou, problémom s bedrovým kĺbom a kolenom - sa dal na náročnú cestu po tom, čo uplynulý rok tempo zmiernil. Fotografie Jána Pavla II. sú vo výkladoch obchodov a na billboardoch po celej krajine. Na počesť návštevy sú zatvorené školy a mnohí si vzali dovolenky, aby mohli hlavu katolíckej cirkvi zhliadnuť. Pred návštevou prijali prísne bezpečnostné opatrenia, ktoré sa dotknú hlavne automobilovej dopravy v navštívených mestách. Pútnikom však zadarmo poskytli dopravu po železnici.
Ján Pavol II. po prvý raz navštívil Chorvátsko v roku 1994, ešte v čase vojny s miestnymi Srbmi, ktorí povstali proti vyhláseniu nezávislosti Záhrebom. Vrátil sa v roku 1998, aby hlásal povojnové zmierenie a toleranciu.
Tentoraz pápež prichádza do krajiny, ktorá túži stať sa konečne súčasťou Západu, pretrvávajúci nacionalizmus však ohrozuje integračné ambície Chorvátska.
Napriek tomu, že vojna sa skončila v roku 1995 a pred troma rokmi sa moci ujala prozápadná koaličná vláda, nacionalistické nálady zostávajú silné.
Vojnoví veteráni a mnohí obyčajní Chorváti sú proti stíhaniu krajanov pred haagskym tribunálom OSN a Srbi, ktorí Chorvátsko opustili, nie sú stále celkom vítaní.
Skupiny mladíkov si pripomínajú chorvátsky ustašovský štát z čias druhej svetovej vojny a Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) - nacionalistická strana založená nebohým prezidentom Franjom Tudjmanom, ktorý pápeža svojho času nazval "ochrancom Chorvátov" - sa teší 25-percentnej podpore a mohlo by zvíťaziť v jesenných voľbách.
V tejto súvislosti sa očakáva, že pápež opakovane vyzve Chorvátov na toleranciu, zmierenie a spolužitie. Peter Kuzmič, dekan teologického seminára v Osijeku, vyhlásil, že pápež prichádza "kvôli veľkým obavám" z pravicových, antidemokratických prvkov, ktoré sú v Chorvátsku stále prítomné.
Jedným z hlavných cieľov pápežovej návštevy je vyjadriť podporu snahám Chorvátska stať sa súčasťou hlavného európskeho prúdu. Ján Pavol II. často povzbudzoval úsilie Chorvátska o členstvo v EÚ, ktoré by sa podľa očakávania Záhrebu malo stať realitou v roku 2007.
V Dubrovníku - turistickej perle Chorvátska ostreľovanej Srbmi v roku 1991 - pápež vyhlási za blahoslavenú Mariju Petkovičovú, chorvátsku mníšku, ktorá zomrela v Ríme v roku 1966. Petkovičová založila náboženský rád a venovala svoj život deťom. Ide o prvú chorvátsku ženu, ktorá má byť blahorečená. Blahorečenie je posledným krokom pred prípadným vyhlásením za svätého.
Počas sobotňajšej zastávky v Osijeku, ktorý leží len desať kilometrov od prevažne pravoslávneho Srbska, sa pápež stretne s lídrami pravoslávnej cirkvi v rámci úsilia o ukončenie tisícročného napätia a nedôvery medzi dvoma hlavnými prúdmi kresťanstva.
