ej pomohli presvedčiť verejnosť na celom svete o nevyhnutnosti vojenského útoku proti režimu Saddáma Husajna. Pracovník CIA, ktorý si prial zostať v anonymite, pre štvrtkové vydanie amerického denníka The Washington Post povedal, že tlak cítil najmä zo strany viceprezidenta Dicka Cheneyho, ktorý CIA v období pred útokom na Irak viackrát navštívil a zaujímal sa o informácie o irackých zbraniach. "Boli tu viaceré signály, ktoré naznačovali, že sa tu žiada určitý vopred stanovený výsledok," hovorí ďalší pracovník CIA. Agentúru podľa neho v tom čase často navštevoval aj námestník ministerstva obrany Paul Wolfowitz. Návštevy predstaviteľov vlády v CIA pritom podľa neho vôbec nie sú obvyklé. Cheneyho hovorca informácie The Washington Post odmietol komentovať.
V Spojených štátoch sa objavujú pochybnosti o vierohodnosti údajov o irackých zbraniach hromadného ničenia, ktorými prezident George Bush odôvodňoval útok proti Husajnovi. Podobnému problému čelí aj britský premiér Tony Blair. Britský parlament však v stredu nepodporil vytvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie na preverenie informácií, podľa ktorých britská vláda zavádzala parlament neúplnými a zámerne skreslenými informáciami o irackých zbraniach hromadného ničenia, aby tak získala jeho podporu pre útok na Irak. Niektorí poslanci tvrdili, že napríklad informácia, podľa ktorej mohol Irak rozhodnúť o použití chemických a biologických zbraní v priebehu 45 minút, bola do správy o irackých zbraniach hromadného ničenia vložená na žiadosť Blaira a bola nepravdivá. "To je úplná lož," reagoval na tieto obvinenia pred prítomnými členmi parlamentu Blair. Britského premiéra nakoniec podľa agentúry AFP podporilo 301 poslancov, zatiaľ čo za vytvorenie komisie sa vyslovilo len 203. Z toho však 11 bolo z Blairovej strany.
