spôsobovať iba zablokovanie únie," uviedol na zasadnutí Európskeho parlamentu vo francúzskom Štrasburgu.
Fórum pripravujúce návrh ústavy EÚ navrhlo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v mnohých oblastiach, ale ponechaol národné veto v zahraničnej politike a daniach. Veľká Británia je na čele opozície medzi členskými štátmi EÚ, ktoré vystupujú proti rozšíreniu väčšinového hlasovania v týchto citlivých oblastiach, ktoré považujú striktne za doménu národných vlád.
Prodi uviedol, že komisia uprednostňuje kvalifikovanú väčšinu v systéme hlasovania požadujúceho podporu najmenej polovice členských krajín reprezentujúcich aspoň 50 percent obyvateľstva EÚ. Konvent o budúcnosti Európy usiluje o to, aby bol kompletný návrh textu ústavy predložený najvyšším predstaviteľom pätnástky na summite v gréckom Solúne (Thessaloniki) v dňoch 20. a 21. júna.
Prodi zopakoval svoj nesúhlas s navrhovaným dlhodobým predsedom alebo prezidentom Európskej rady, ktorá je najvyšším orgánom EÚ a združuje hlavy štátov a vlád členských krajín. Ako však uviedol, komisia by mohla akceptovať túto myšlienku, ak by bol tento predstaviteľ neutrálnym predsedom a nie silným exekutívnym prezidentom. Prodi, ktorý má podporu menších štátov únie sa obáva, že dlhodobý prezident by bol pod vplyvom veľkých krajín. V súčasnosti predsedníctvo EÚ rotuje každých šesť mesiacov medzi členskými štátmi. Po rozšírení by podľa kritikov rotačný systém oslabil efektívnosť únie.
Podľa slov Prodiho nový minister zahraničných vecí umožní EÚ, rozdelenej počas irackej krízy, aby získala silnejšie postavenie na medzinárodnej scéne. Podľa jeho názoru minister zahraničia "musí byť zakotvený" v komisii, ktorá reprezentuje nadnárodné záujmy. Povedal tiež, že komisár pre ekonomické záležitosti by mohol predsedať zasadnutiam Eurogroup, ministrom financií z dvanásťčlennej eurozóny a reprezentovať ju v medzinárodných inštitúciach.
