známe. Kvôli vyriešeniu sporu v utorok otvorili údajný Kolumbov hrob v španielskej Seville. Výsledky génovej analýzy by mali konečne rozhodnúť o tom, kde vlastne je pochovaný objaviteľ Ameriky. Španielski vedci otvorili hroby Krištofa Kolumba a jeho syna Hernanda v sevillskej katedrále a vzali vzorky ich kostí na analýzu DNA. V piatok vrátia ich pozostatky späť do hrobov. V septembri 2002 už exhumovali pozostatky Kolumbovho brata Diega. Výsledky analýz však možno očakávať až o niekoľko mesiacov. Nie je isté, či vláda Dominikánskej republiky tiež povolí otvoriť Kolumbov hrob v karibskom štáte.
Kolumbus zomrel 20. mája 1506 v španielskom meste Valladolid, kde ho aj pochovali, hoci objaviteľ žiadal, aby jeho pozostatky uložili na ním objavený karibský ostrov Hispaniola. Tri roky na to previezli jeho pozostatky na ostrov La Cartuja pri Seville. V roku 1537 presídlila Maria de Rojas y Toledo - vdova po Kolumbovom synovi - pozostatky svojho manžela a jeho otca do Santa Dominga v Dominikánskej republike, ktoré v tom čase patrilo k Španielsku. V tamojšej katedrále ležali do roku 1795. Ostrov vtedy získalo Francúzsko a Španielsko sa rozhodlo, že cenné pozostatky Krištofa Kolumba by nemali padnúť do rúk Francúzom.
Od toho času je ich osud nejasný. Pozostatky, o ktorých Španieli predpokladali, že patrili Kolumbovi
v Sante Domingu, exhumovali a loďou odoslali do Havany. Potom, ako vypukla v roku 1898 španielsko-americká vojna, ich previezli do Sevilly. Tam sa mohla skončiť história Kolumbových pozostatkov. V roku 1877 však robotníci v katedrále v Santo Domingu vykopali nádobu s kosťami a s nápisom Vznešený a vážený muž Don Cristobal Colon. Dominikánci teda predpokladajú, že ide o skutočné Kolumbove kosti a že Španieli v roku 1795 odniesli kosti nepravé.
Potvrdiť to môže len analýza DNA. Vedci sa tiež pokúsia zistiť, či Kolumbus skutočne pochádza z talianskeho Janova, alebo je potomkom španielskeho princa a jednej Malorčanky.
