Zrekonštruovanú Jantárovú komnatu v múzejnom komplexe Cárske selo pri Petrohrade slávnostne otvorili Vladimír Putin a nemecký kancelár Gerhard Schröder (vpravo). FOTO - ČTK/AP
Na oslavách založenia mesta politici hovorili o zbližovaní Ruska a Európskej únie. Moskva žiada zrušenie vízHlavným hrdinom osláv tristého výročia založenia ruského Petrohradu bol cez víkend ruský prezident Vladimír Putin. Vžil sa do úlohy zakladateľa mesta cára Petra I. tak dokonale, že znalci histórie rozpoznali v jeho správaní a gestikulácii snahu napodobniť vládcu, ktorý otvoril okno do Európy.
Prezident ako priateľ tlače
Putin využil slávnostnú atmosféru a medzi laškovaním, poklonami, ľahkou konverzáciou a elegantnou gestikuláciou riešil tie najdôležitejšie problémy. Na sobotňajšom summite EÚ - Rusko dal európskym lídrom najavo, že Rusi nemôžu byť ďalej považovaní za občanov druhej kategórie a musia v budúcnosti dostať príležitosť cestovať po Európe bez víz.
Trápne chvíle, keď vodcovia krajín EÚ a desiatich kandidátskych krajín nechceli hovoriť v čerstvo zrekonštruovanom Konstantinovskom paláci o strachu z ruskej mafie, prostitútok a prívalu lacnej pracovnej sily, zvládal Putin dokonale. S nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom vtipkoval po nemecky, s ostatnými si ešte pred začiatkom rokovaní vymieňal názory pomocou gest.
Potom všetkých prítomných šokoval návrhom, že novinári by mohli sledovať celé trojhodinové rokovanie, a nielen prvé tri vystúpenia, ako bolo pôvodne plánované. Ten, kto ho do tejto chvíle považoval za nepriateľa slobodnej tlače, musel zmeniť názor.
Schuster blahoželal po rusky
Prvé chvíle summitu, konanom v pompéznych priestoroch, skutočne pripomínali časy ruského impéria, aj keď ani Katarína Veľká nezhromaždila naraz toľko predstaviteľov svetovej politickej elity. Európski hostia, mierne spoločensky unavení po piatich predstaveniach, po otvorení skvostnej Jantárovej izby, rekonštruovanej celých 24 rokov, po troch exkurziách a jednom koncerte, sa predbiehali v posolstvách. Putin im prideľoval slovo a každé vystúpenie vtipne komentoval. Fíni označili Petrohrad za prvé svetové veľkomesto, slovenský, litovský a estónsky líder hovorili po rusky, Maďari zasa po francúzsky oznámili, že priviezli veľké zásoby vína, na čo Putin odpovedal, že piť sa bude až po práci.
Ovládol úplne pole a dovolil si dokonca vyhlásiť: „V očiach obyčajných Rusov nie je súčasný stav ničím iným než novou, v danom prípade schengenskou stenou.“ Väčšina rečníkov sa po tejto vete snažila upokojiť ruského vodcu slovami o zbližovaní EÚ a Ruska, Putinom kritizovaný predseda Európskej komisie Romano Prodi vyhlásil, že Rusko a EÚ k sebe patria ako „vodka a čierny kaviár“, čo nikto nepochopil, ale všetci sa zasmiali. Európski vodcovia sľúbili ďalej rokovať o zrušení vízovej povinnosti pre ruských občanov a na veľkú Putinovu radosť ani slovkom nekritizovali situáciu v Čečensku. Naopak, pochválili Putina za dobre pripravené referendum a vyjadrili ľútosť nad teroristickými útokmi.
Nepršalo za 26 miliónov rubľov
Symbolické sviatky narodenín najkrajšieho ruského mesta sa zmenili nakoniec na gigantickú politickú šou. Počasie ustrážili vojenské lietadlá so špeciálnymi chemickými prostriedkami, ktoré zabránili dažďu, čo stálo ruskú pokladnicu asi 26 miliónov rubľov. Na zemi viac ako dvadsaťtisíc policajtov udržiavalo priadok tiež vďaka tomu, že obrovské množstvo obyčajných občanov bolo nútených z Petrohradu odísť. Stávali sa aj také incidenty, že manžel nemohol ísť do bytu, kde žil spoločne s manželkou, pretože mal trvalé bydlisko oficiálne inde.
Vo chvíľach, keď oficiálni hostia sledovali laserovú šou, unikátne predstavenie „koncert fontán“ alebo sa len prechádzali po centre severnej metropoly, boli všetky ulice zatvorené. Vedenie mesta bolo spokojné, že si nikto nevšimol budovy zrekonštruované v potemkinovskom štýle, že nikto nezaznamenal vysokú zelenú stenu, ktorá zakrývala veľkú skládku, a neodhalil fasády opravené tak narýchlo, že ich teraz bude nutné prerobiť.
Oficiálni hostia ale spolu odchádzali z Petrohradu s pocitom, že Rusko skutočne otvorilo okná vedúce do Európy alebo, ako niektorí vyhlasovali, že sa Petrohrad stal oknom do Európy vedúcim do nového Ruska.
