ka organizácia zameriavajúca sa na oblasť ľudských práv vo svojej každoročnej správe vyzvala svet vykonať viac pri riešení problémov Iraku po vojne proti nemu. V rámci asi najkritickejšieho postoja k Washingtonu AI uviedla, že snaha o vykorenenie teroru po septembrových útokoch na New York v roku 2001, priniesla aj opačný efekt. "Prehĺbili sa rozdiely medzi ľuďmi rôzneho vierovyznania a pôvodu, čím sa zasiali semená nových konfliktov," uvádza vyhlásenie AI. "Celkový dôsledok toho všetkého je skutočný strach naprieč všetkými sektormi spoločnosti."
Odpoveďou americkej vlády je prehlásenie, že sa zasadzuje o presadzovanie ľudských práv v celosvetovom meradle. "Odmietame akúkoľvek kritiku, obvinenia, že naše snahy o zlepšenie stavu dodržovania ľudských práv sú neúspešné. Obvinenia AI sú nesprávne," reagoval hovorca ministerstva zahraničia USA Richard Boucher. "Vojna proti terorizmu nie je v rozpore s našou vierou v ľudské práva a demokraciu," dodal. AI tiež vyhlásila, že svet nevyvinul dostatočné úsilie pri riešení povojnových problémov v Afganistane a Iraku - krajinách, ktoré boli terčom útokov USA. AI tiež upozornila na 600 zajatcov v americkom vojenskom tábore Guantanamo Bay na Kube, ktorých zadržiavajú bez obvinenia a procesu od konca vojny v Afganistane. "Kým prehlasujú, že prinášajú irackým obetiam spravodlivosť, USA sami neuznávajú Medzinárodný súdny dvor, mechanizmus celosvetovej justície."
Vyše 300-stranová správa AI sa netýkala len kríz vyvolaných útokmi z 11. septembra. Sústredenosť médií na udalosti v Afganistane a Iraku počas roku 2002 podľa nej zapríčinila, že niektoré prípady porušovania ľudských práv v Kolumbii, Burundi, Čečensku, Nepále, alebo na Pobreží Slonoviny, ostali
