"Je holým faktom, že sa kriminalita rozmohla namiesto toho, aby bola potlačená. Zdá sa, že je spojitosť medzi istými časťami štátneho aparátu, kriminalitou a určitými klanmi," povedal Koštunica pre dnešné vydanie denníka Blic, komentujúc vládnu krízu, ktorá vyvrcholila vystúpením jeho Demokratickej strany Srbska (DSS) zo srbskej vlády premiéra Zorana Djindjiča.
Hoci vystúpenie ministrov DSS z republikového kabinetu neznamená ešte automaticky pád srbskej vlády, zatiaľ nie je jasné, či sa tak nakoniec predsa len stane, alebo či kríza vyústi len do zmien na ministerských postoch.
Vyhrotenie situácie a následná vládna kríza v Juhoslávii sú dôsledkom dlhotrvajúceho rivalstva medzi prezidentom Koštunicom a premiérom Djindjičom.
Vlani na jeseň obaja politici spojili sily proti vtedajšiemu prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi, aby umožnili nástup demokratických síl k moci, avšak po páde Miloševičovho režimu ich rozdielnosti opäť vystúpili do popredia.
V júni Koštunica dôrazne protestoval proti vydaniu Miloševiča Medzinárodnému trestnému tribunálu OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) do Haagu, ktoré v skutočnosti zorganizoval a odsúhlasil Djindjič.
Djindjič opakovane odmieta Koštunicove obvinenia na adresu jeho kabinetu a žiada, aby ich prezident podložil pádnymi argumentmi. "Zazneli ťažké slová a my žiadame dôkazy," zdôraznil Djindjič.
"Ak je niekto vinný, potrestáme ho, ak nie je, zodpovedať sa budú tí, čo sú zodpovední za očierňovanie a urážky na cti," dodal pobúrene.
Nesváry v juhoslovanskom vedení ani nie rok po páde autokratického režimu nepochybne spomalia reformný proces, ktorý po Miloševičovej vláde čelí vážnym, najmä hospodárskym problémom. Nezhody by tiež mohli pribrzdiť sľúbené medzinárodné investície, ak kríza vyvrcholí pádom vlády a predčasnými voľbami.
Podľa Koštunicových slov musí v Djindjičovej vláde dôjsť k zmenám, pretože srbský kabinet zatiaľ neobjasnil vraždy mnohých prominentných osobností, ku ktorým v Srbsku došlo za ostatných niekoľko rokov. Navyše od nástupu novej vlády sa k týmto vraždám a zločinom pridali ďalšie, čo si žiada neodkladné vysvetlenie a len podčiarkuje nevyhnutnosť zmien.
"Buď niektorí jednotlivci zo štátneho aparátu podporujú organizovaný zločin, alebo sú neschopní bojovať s kriminalitou a korupciou," povedal ostro Koštunica.
Na mysli mal predovšetkým nedávnu vraždu Momira Gavriloviča, bývalého zamestnanca štátnej bezpečnosti, ktorého zastrelili krátko po návšteve Koštunicovej kancelárie, kde prezidenta údajne informoval o kontaktoch niektorých predstaviteľov súčasnej vlády so zločineckými klanmi.
Médiá vyjadrili podozrenie, že Gavrilovič bol zavraždený preto, lebo prezradil citlivé informácie. Srbská polícia však na druhej strane obvinila z kontaktov s poprednými bossmi srbského podsvetia samotného Gavriloviča a podozrieva ho, že mal prsty vo vraždách a rôznych nekalých záležitostiach posledných rokov.
