e. Slovensko podľa ministra životného prostredia Lászla Miklósa nepatrí medzi krajiny, ktoré by mali v tejto oblasti výrazné nedostatky. Naopak, s ostatnými karpatskými štátmi má vysoký stupeň biodiverzity a ochrany krajiny. V porovnaní s vyspelými západoeurópskymi štátmi je však stav životného prostredia v SR horší a tiež nemá také vyspelé odpadové hospodárstvo.
Slovensko nepodpísalo na konferencii ani jeden z troch predložených protokolov. Protokol o registri znečisťujúcich látok a ich prenosov, ktorý dopĺňa Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám nemohla SR podpísať, lebo doteraz nie je zmluvnom stranou tohto dohovoru. Pri Protokole o strategickom environmentálnom posudzovaní a Protokole o zodpovednosti a kompenzáciách za škody spôsobené v dôsledku cezhraničných účinkov priemyselných havárií nestihlo Slovensko splniť všetky legislatívne podmienky. Ako Miklós uviedol, kým napríklad protokol o strategickom environmentálnom posudzovaní prešiel väčšinou vlád v anglickom jazyku, na Slovensku neboli rezorty ochotné ho študovať v angličtine, čo proces zdržalo a v súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Osobitnú pozornosť venovali účastníci konferencie Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Nový medzinárodno-právny záväzok, ktorý podpísalo šesť krajín vrátane Slovenska, bude komplexne riešiť aj ochranu priľahlých oblastí Karpát. Cieľom tohto protokolu je rozvoj medzinárodnej spolupráce zameranej na racionálne využívanie regiónu Karpát. Ako Miklós upozornil, politický odkaz dohovoru je jasný - nevylúčiť z procesu ochrany a rozvoja územia tie krajiny, ktoré nebudú v Európskej únii (EÚ). Obavy má skôr z jeho praktického napĺňania, lebo Slovenska sa dotýka viacero podobných dohovorov, ako je napríklad Dunajská konvencia či Konvencia Čierneho mora. Využitie karpatského dohovoru bude podľa neho závisieť od schopnosti SR vypracovať originálne projekty iného charakteru ako sú tie, ktoré idú cez iné dohovory.
