Veľvyslanec hovorí: „Život v rezidencii nie je vždy jednoduchý. Je to niečo ako bývať v hoteli, kde nič nie je vaše. Často sa tu organizujú spoločenské akcie a moja rodina musí byť vtedy na poschodí.“ Majú tri deti, štrnásťročného syna a dve dcéry, desať- a štvorročnú. Pre ne je v záhrade aj prenosné pieskovisko. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Damian Rick Todd, ako znie jeho celé meno, býva v peknej rezidencii s výhľadom na naše hlavné mesto. Výhľad mu zakrýva len čierna stavba (na snímke vpravo). Veľvyslanec Ric Todd nás prekvapil svojimi farebnými hodinkami (vľavo), ciferník je zelený s oranžovými ručičkami, náramok modrý a červený. „Mal som tridsať rokov, manželka mi kúpila farebné hodinky ako darček. Mal som ich nosiť vo voľnom čase. Ja ich nosím odvtedy stále a deti mi dávajú podobné hodinky na Vianoce, takže mám niekoľko farebných hodiniek, ktoré striedam. Nosím ich aj na politické rokovania. Je to možnosť, ako ukázať, že nie som len nudný, suchý diplomat.“ (Smiech.) Tony Blair je na Slovensko pozvaný na budúci rok, Rick Todd dúfa, že príde. Anglické noviny číta pravidelne, a to Financial Times a bulvárny Sun, „ktorý má silný politický vplyv“. „Na Slovensku každý deň čítam SME a Hospodárske noviny, týždenne Slovak Spectator, Formát a Plus 7 dní.“ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Britský veľvyslanec Damian Roderic Todd je stredobodom pozornosti slovenských médií nielen z titulu svojej funkcie, ale aj vďaka sviežemu zmyslu pre humor a vynikajúcej slovenčine. Je živým dôkazom toho, že nie všetci Angličania sú, ako sa traduje, suchári. Slovenčinu sa učil pol roka pred príchodom do našej krajiny, predtým bol na diplomatickej misii aj v Prahe, Nemecku a Južnej Afrike. No deficit v jazykovom vzdelaní má – nevie nadávať, používať ostré výrazy. „Mal som veľmi slušné učiteľky a ani za nič mi nechceli niečo také povedať,“ smeje sa po dvoch rokoch života v Bratislave. Nerozumie ani slovenským pesničkám či humoristickým programom. Okrem slovenčiny zvláda aj nemčinu, francúzštinu a jedno z afrických nárečí.
O pár dní sa presťahujú do nového sídla pod Slavínom. Vyzerá ako Biely dom. Miesto tam budú mať aj slovenské obrazy, od našich umelcov ich má päť. „Prvým, ktorý som si kúpil, bola maľba Vysokých Tatier.“
Jánošík aj Hood: ľudoví gangstri
Hovorí sa, že cudzí jazyk ovládaš vtedy, keď ním vieš okolie rozosmiať. Rick Todd toto dokáže. Keď sme sa ho spýtali, koho by chcel za nasledovníka na kráľovskom tróne po Alžbete, pohotovo odvetil: „Rád by som zostal britským veľvyslancom, kráľom by som byť nechcel.“ (Smiech.) Ku kráľom má však blízko, dejiny sú jeho veľkou láskou. Históriu študoval na univerzite, jeho najobľúbenejším obdobím je sedemnáste storočie, konkrétne anglická občianska vojna. Pozná dokonca aj históriu Slovenska a kontrolnú otázku o Jurajovi Jánošíkovi zodpovie: „Je to niečo ako náš Robin Hood. Neviem, aké slovo na to máte vy, u nás sa mu hovorí obľúbený ľudový gangster. Viem, prečo sa Jánošík nakoniec dostal do problémov! Lebo ženy neboli verné…“ (Smiech.)
Typickým Angličanom nie je Todd ani vo futbale, nie je takým fanúšikom ako jeho krajania. Sám priznáva, že v tom nie je typickým Angličanom. „Sledujem však výsledky Manchestru United.“ Tím z mesta menčestrákov je mu sympatický napriek tomu, že sám pochádza zo stredného Anglicka, z mestečka Rugby, a dlho žil v Londýne. Jeho obľúbeným športom je u nás málo známy kriket. Hoci bol minulý rok na zápase Angličanov so Slovákmi, nie pre fandenie, ale: „Moja desaťročná dcéra túžila vidieť naživo Davida Beckhama.“ Z našich pozná Szilárda Németha.
Plat diplomata: 300-tisíc mesačne
Toddovi rodičia neboli typickí intelektuáli. Boli síce učitelia, ale ani jeden z nich neštudoval na vysokej škole. Aj on má za sebou členstvo vo viacerých stranách, konkrétne v dvoch najväčších: „Ako mladý som vstúpil do Labouristickej strany, neskôr som prešiel ku konzervatívcom. Keď som sa zamestnal na ministerstve, zo strany som vystúpil.“
Veľvyslanci Veľkej Británie totiž nebývajú členmi politických strán, väčšinou sú kariérnymi diplomatmi, čo reprezentujú svoju krajinu tri roky na jednom mieste. Toddovi zostáva na Slovensku osemnásť mesiacov, potom by šiel rád do Poľska. Jeho plat môže byť maximálny stotridsaťtisíc libier za rok: „Ja mám šesťdesiattisíc libier ročne. Na Slovensku sa vám to možno zdá veľa, ale v Británii je život oveľa drahší. Len cena za bývanie je desaťnásobná.“ Nie všetko u nás prepočítava na libry: „Samozrejme, u vás je všetko lacnejšie. Napríklad za desať pív tu zaplatím toľko, ako u nás za jedno.“ Zo slovenských pív mu chutí najviac Šariš a tvrdil to vraj aj pred tým, ako sa dozvedel, že majiteľom pivovaru je firma s anglickým kapitálom. „Ľudia z ostrovov, ktorí sú u vás prvýkrát, nechápu, že vaše pivo je silnejšie a nemôžu vypiť toľko pohárov, ako doma. Preto to potom vyzerá tak, že sa vždy poriadne opijú.“
V Bratislave sa na dobré pivo zvykne chodiť do Irish Pubu, no Rica Todda tam nestretnete. „Nie som tu preto, aby som pil írske pivo,“ pobavil nás úprimnosťou. Okrem klasického ginu s tonikom, ktorý je jeho obľúbeným nápojom, u nás privykol aj na tvrdšie veci: „Naučil som sa ten váš zvyk, že je dobré mať doma päť druhov pálenky. Slivovicu, borovičku, malinovicu, hruškovicu a drienkovicu. Drienkovica, to je zvláštny nápoj s bizarnou chuťou. Tri dni do týždňa sa snažím nepiť vôbec, ale nie vždy sa mi to pre početné spoločenské udalosti podarí.“
Angličan vo francúzskom vozidle!
A Rick Todd búra ešte jedno tabu – ako Angličan jazdí na francúzskom vozidle. Vídať ho v luxusnom Jaguári, ktorý patrí veľvyslanectvu, a za volantom veľkého rodinného Renaultu. „V Anglicku nemáme auto, predali sme ho, keď sme odchádzali. U vás sme si kúpili na súkromné účely veľké francúzske auto. Žiadna zľava tam nebola, naše vzťahy s Francúzmi sú komplikované.“ (Smiech.) „Inak, moja manželka hovorí, že som zlý šofér, pretože šoférujem príliš pomaly.“
Hoci výhľad z anglickej rezidencie zakrýva čierna stavba, Rick Todd je s budovou pomerne spokojný. Len trochu závidí práve sa sťahujúcemu Ronaldovi Weisserovi povedľa. „Biely dom má väčšiu rezidenciu, je to predsa len svetová veľmoc, my sme len európska!“ (Smiech.)
O Slovensku a politikoch
„Slováci sú príliš pesimistickí a často majú pocit, že nemôžu zmeniť chod vecí. To nie je dobre, lebo pravda je pravý opak.“ S našimi politikmi hovorí Rick Todd po slovensky, iba pri odborných veciach, týkajúcich sa Európskej únie, prejde do rodného jazyka. „Výbornú angličtinu má Ján Figeľ, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok a štátny tajomník ministerstva obrany Rastislav Káčer. Veľmi dobre hovorí prejavy aj Mikuláš Dzurinda. Používa jednouchý a priamy štýl. Niekedy mám pocit, že jeho prejavy v angličtine sú lepšie, ako tie slovenské.“ (Smiech.)
Francúzsky veľvyslanec Georges Vaugier – znalec umenia, milovník života
Georges Vaugier je typickým Francúzom. Milým, usmiatym a vždy slušným. Vo svojom sídle nás uvítal so širokým úsmevom a podobne srdečne sa s nami pozhováral. Jeho rezidencia a zariadenie – nábytok, koberce, lampy, to všetko vyžarovalo pokoj a dotváralo príjemnú atmosféru.
S ponukou pôsobiť na Slovensku oslovili Vaugiera vďaka jeho pozitívnemu vzťahu k bývalému Československu. Predtým pôsobil istý čas v Prahe, do funkcie ho pred tromi rokmi vymenoval francúzsky prezident Jacques Chirac. „Nie je politickým nominantom: „Som kariérnym diplomatom. S pánom Chiracom som sa stretol vlastne iba pri vymenovaní.“ Odstup si drží aj od našich, slovenských politikov, hoci: „S mnohými sa poznám, stretávame sa naozaj často. Konkrétne meno vášho politika, s ktorým sa priatelím, vám však nepoviem.“
Z jeho slov je jasné, že Slovensko má rád a nemusí to predstierať. Na stenách jeho domu visia obrazy viacerých slovenských maliarov, zaujíma sa aj o iné oblasti našej kultúry. Ak má trocha voľného času, rozhodne sa do prírody nehrnie: „Som mestský človek, víkendy trávim hlavne v Bratislave. Rád navštevujem galérie.“ O jeho láske k umeniu svedčia steny rezidencie – visí na nich mnoho obrazov. Väčšina patrí ministerstvu, niektoré sú však majetkom veľvyslanca a po skončení činnosti si ich odvezie domov do Francúzska: „Mám rád aj moderné umenie. Veľmi sa mi páči Picasso, jeho obrazy sú trošku drahšie.“ (Smiech.)
Športom tiež veľmi neholduje, no ak by mal turistom poradiť pri návšteve Slovenska, rozhodne by radil navštíviť oblasť Spiša. Vaugierovi učarovala najmä tradičná architektúra východného Slovenska, páčia sa mu drevené kostolíky. No najradšej má aj tak ľudí: „Slovenskí ľudia sú veľmi srdeční aj pri prvom stretnutí. A nielen dievčatá!“ (Smiech.) „Máte vynikajúce vína, najmä biele, tie mi chutia najviac.“ Znalosť vína preukázal veľvyslanec aj na krste knihy nášho najznámejšieho etnológa Fedora Malíka. Spolu s nemeckým veľvyslancom Frankom Lambachom pokrstili knihu, a vzápätí sa v zámočku modranskej vinárskej školy rozprúdili doslova lukulské hody. Vyše dvesto hostí tu vypilo rovnaký počet fliaš vyberaných kabinetných vín, zjedli dvesto klobás a rovnú stovku kuracích stehien! Ako správny gurmán ohodnotil aj naše syry: „Sú dobré, ale musím povedať, že Francúzsko má v tomto predsa len väčšiu tradíciu.“ Tradičný nápoj slovenských bačov – žinčicu – spoznal až po našom krátkom vysvetlení. „Áno! Raz som navštívil salaš na strednom Slovensku, kde som ju ochutnal.“
K dokonalému pokoju potrebuje francúzsky veľvyslanec Georges Vaugier dobrú hudbu a knihy. „Mám rád vážnu hudbu a knihy o umení.“ Na stolíku v jeho pracovni leží fajka, tabak i náradie na plnenie fajky. „Fajčiť som začal ako pätnásťročný a drží ma to dodnes. Nikdy som nefajčil cigarety.“ Väčšiu časť svojej rozsiahlej zbierky fajok má doma na juhu Francúzska, ale niekoľko fajok si priniesol aj na Slovensko. Koľko stála najdrahšia, si netrúfa odhadnúť: „Nie všetky fajky si kupujem, časť z nich som dostal do daru.“ (th)
„Nerobí mi žiadny problém chytiť do ruky vysávač a povysávať. Aj minulý týždeň som skutočne veľa pracoval.“ Rodina amerického veľvyslanca sa totiž sťahuje do novej, veľkej rezidencie a potrebné sú každé ruky. No ak sa Weisera opýtate, čo robí najradšej cez prázdniny, po dlhom uvažovaní odpovie: „Nič!“ Povráva sa ale, že najkrajším „vývozným artiklom“ na Slovensku sú nádherné dievčatá, Ronald Weiser uznanlivo pritakáva: „K tejto odpovedi by som asi mal zavolať aj manželku.“ (Smiech.) „Dievčatá sú tu absolútne skvelé. Myslím, že aj moja manželka (na snímke) by s tým tvrdením súhlasila.“ (Smiech.) Okrem dievčat pozná, samozrejme, aj Andyho Warhola. „Teda iba jeho prácu, osobne sa nepoznáme.“ (Smiech.) Z výtvarníkov obdivuje svetoznámeho sklára slovenského pôvodu Dalea Chihulyho: „Osobne som sa s ním stretol, keď som pracoval ako šéf umeleckej organizácie v Spojených štátov.“ Na ambasáde má niekoľko jeho diel. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Američan Ronald Weiser aj o Slovensku
Je dobrým priateľom amerického prezidenta Georgea Busha, ktorého výdatne podporoval aj v predvolebnej kampani. V štáte Michigan patril medzi najvplyvnejších podnikateľov, vlastnil viacero spoločností. Nikdy nepracoval v diplomacii, kým neprišiel na Slovensko. Dnes hovorí, že naša krajina je zo štátov Európskej únii najvhodnejšou na investovanie.
Veľvyslanec Spojených štátov Ronald Weiser Slovákom skrátka verí, prišiel sem rád. Prečo, je jasné: „Pretože ma prezident Bush oslovil.“ S americkým prezidentom sú veľmi dobrí priatelia, no kamarátsku dohodu odmieta: „Nie, v žiadnom prípade! Prezident Bush je veľmi zaneprázdnený muž. Dostal som ponuku ísť do zaujímavej krajiny, dali mi na rozmyslenie dva dni. Nevedel som vtedy o Slovensku vôbec nič. Rozhodol som sa veľmi rýchlo a až neskôr som zistil, že aj môj starý otec sa tu vlastne narodil.“ Po slovensky vie povedať niekoľko slov a viet, nemá na učenie čas. „Učím sa iba tým, že počúvam.“ Potvrdil to hneď pri uvítaní, keď nás vo dverách pozdravil čistým: „Dobrý deň!“
S odvahou netušiaceho
Starý otec Ronalda Weisera sa narodil v poľskom mestečku Zakopane, na severnej strane Vysokých Tatier. Po poľsky sa u nich však napriek slovanskému pôvodu nehovorilo. Starý otec odcestoval do spojených štátov, keď mal rok, v roku 1912. Zato Weiserova stará mama hovorila silným dialektom z tejto oblasti. Rodina sa usadila v štáte Michigan, kde mladý Ronald Weiser prežil takmer celé detstvo. „Na univerzite som vyštudoval obchod, venoval som sa aj právu, absolvoval som aj prednášky z histórie ruskej diplomacie.“
Ako študent univerzity mal dosť času venovať sa športom: „Robil som zápasenie, chvíľu som behal. Neďaleko Michiganu je Detroit, bašta ľadového hokeja v zámorí.“ Weiser dnes pozorne sleduje aj výkony našich hokejistov v NHL: „Á nielen slovenských, ale aj českých! Denne čítam noviny, poznám ich, ale ešte nikdy som sa so žiadnym z nich nestretol.“ Golf, obľúbený medzi diplomatmi, naopak nemôže ani cítiť. „Ten ma nebaví. Šport, ktorý mám najradšej, je tenis. Veľmi sa zaujímam o Davis Cup a teším sa, že v najbližšom kole sa stretnú slovenskí tenisti práve s americkými.“ Sám hráva aj s významnými podnikateľmi, aj s členmi vlády, ba aj s premiérom. No prezradiť, ktorý z ministrov je najhorší, odmieta: „Som predsa diplomat!“ smeje sa.
Aj do druhej!
Ronald Weiser je zakladateľom, predsedom a vedúcim výkonným predstaviteľom spoločnosti McKinley Associates, ktorá sa zaoberá kúpou a predajom nehnuteľností. V prezidentských voľbách viedol finančnú sekciu Bushovej kampane v Michigane. Pôsobí v správnych radách viacerých spoločností a neziskových organizácií. Predsedá napríklad správnej rade Michiganského divadla a už dvanásť rokov je spolupredsedom Nadácie United Negro College co Washtenshaw County Michigan. To všetko zanechal za oceánom a pustil sa do práce ambasadora v krajine upostred Európy. „Osem mesiacov pred príchodom k vám som sa učil aj jazyk, aj históriu. Po príchode na Slovensko som v priebehu niekoľkých dní navštívil stotridsať miest v krajine. To mi dalo skutočne veľmi veľa. Videl som veľa kultúrnych pamiatok, navštívil som rôzne časti Slovenska. Urobil som, čo som len mohol, aby som vašu krajinu spoznal.“
K našej kultúre akosi automaticky patrí aj slivovica, drienkovica a ostatné -ice. „Samozrejme, ochutnal som aj drienkovicu. Majte na pamäti, že som navštívil vyše sto slovenských miest a všade ma slušne pohostili! Musel som si dať aj do druhej nohy, takže som na cestách pil veľa vody, aby som v aute nezaspal.“ (Smiech.) Ak má u nás piť pivo vyberá si Zlatý bažant, ktorý má vraj podobnú chuť, ako to americké. Zo všetkých nápojov má najradšej vína: „Máte ich skutočne dobré. Aj halušky mám veľmi rád, aj moja stará mama ich robievala!“
Weiser: Ste najzaujímavejší
S Ronaldom Weiserom aj o výsledku referenda a budúcnosti Slovenska v Európskej únii.
Pred niekoľkými dňami bolo u nás referendum o vstupe do EÚ. Hoci účasť bola nevysoká, výsledok je úspechom. Súhlasíte?
„Prečo si myslíte, že nebola vysoká? Je to najvyššia účasť, akú ste kedy mali v referende! Vyššia, akú malo v referende Maďarsko. Účasť bola dokonca vyššia, ako vo viacerých voľbách v Spojených štátoch, vyššia ako v ktoromkoľvek referende v Spojených štátoch! Myslím si, že ľudia, ktorí chú ísť do Európskej únie, voliť boli. Myslím si, že aj ľudia, ktorí k referendu nešli, sa o Európsku úniu zaujímajú, chcú do nej ísť, ale nezaujímali sa o referendum. Musíme si uvedomiť, že aj americký prezident George Bush bol zvolený rozdielom 243 hlasov. Je dobré zamyslieť sa, aké dôležité voľby sú. Tu máte mladú demokraciu a ľudia ju nechápu, u nás máme staršiu demokraciu a tiež ľudia nechápu, že každý hlas sa počíta.“
Problém je zrejme aj ten, že hlavne mladí ľudia tento akt odignorovali, pričom oni by mali byť tými, ktorým Európska Únia najviac prinesie.
„Myslím si, že mladí ľudia dali svoj názor jasne najavo už vo voľbách v roku 1998. Verím, že mladí chcú byť v EÚ. Myslím si, že sa na referende nezúčastnili skrátka preto, lebo nechápu dôležitosť takejto voľby.“
Európska únia sa stále zväčšuje, rozširuje sa na východ. Nemyslíte, že v budúcnosti bude vážnou konkurenciu pre Spojené štáty?
„Ale ona ňou už je! Európska únia vám iste zaručí voľný obchod, demokraciu. Pre Spojené štáty je dôležité, aby ste v nej boli.“
Na Slovensku investujú najväčšie spoločnosti z celého sveta, členstvo v EÚ ich priláka ešte viac. V tejto chvíli je pre nich Slovensko zaujímavé hlavne pre lacnú pracovnú silu. O desať, pätnásť rokov sa situácia zmení, cena práce stúpne. Nestane sa investovanie u nás pre investorov menej zaujímavým?
„Skutočne nie je Slovensko zaujímavé iba lacnou pracovnou silou. Je tu vysoko kvalifikovaná pracovná sila, skvele zaškolená a vzdelaná. V tejto chvíli je tá úroveň podstatne vyššia, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Pozrite sa napríklad na Španielsko, ako po vstupe do EÚ vyrástlo. Dostáva sa pomaly na úroveň Nemecka. Ale určite sa to za desať, pätnásť rokov nezmení. Bude to ešte niekoľko desiatok rokov.“
Takže Slovensko je zaujímavou krajinou pre amerických investorov?
„Ja vždy hovorím, že Slovensko je najzaujímavejšou krajinou na investovanie spomedzi členských i kandidátskych krajín EÚ! Nielenže smerujete do EÚ a NATO, ale máte aj odbornú a skvele vzdelanú pracovnú silu. Máte „bussiness-friendly“ vládu. A ste v strede Európy, takže máte aj výhodnú geografickú polohu.“ (th)
Autor: ROMAN KRPELAN TOMÁŠ HOLETZ
