ný dokument obsahuje zároveň znepokojenie účastníkov, že degradácia životného prostredia a nestabilné využívanie prírodných zdrojov môžu vyvolať rast chudoby a zdravotných rizík, ako aj zvýšiť bezbrannosť a sociálne napätie s prerastaním do politickej nestability. Podľa deklarácie iba právne záväzné dohody nestačia na garanciu všestrannej ochrany životného prostredia a potrebné sú opatrenia so širšími účinkami.
Slovensko zastupoval na trojdňovom stretnutí minister životného prostredia László Miklós. Celkom sa na konferencii zúčastnilo vyše 50 krajín z Európy, strednej Ázie, vrátane USA, Kanady, Európskej komisie a tiež zástupcovia okolo 30 medzinárodných organizácií, napríklad Európskej hospodárskej komisie (EHK) OSN, Svetovej banky, EBOR.
Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora, Ukrajina a Česká republika podpísali v Kyjeve Rámcovú konvenciu o ochrane a trvalom rozvoji Karpát a Poľsko sa k nej plánuje pripojiť neskôr. Po jej ratifikácii majú do dvoch rokov podpísať aj okolo osem vykonávajúcich protokolov, v prvom rade o zachovaní biologickej rôznorodosti Karpát. Sekretariát karpatskej konvencie môže byť dočasne otvorený vo Viedni, no Rumunsko už navrhlo za sídlo Brašov. Ráta sa aj so založením Medzinárodného karpatského fondu, ktorý by mal fungovať na základe grantov.
László Miklós označil za prioritu SR v rámci realizácie karpatskej konvencie integrovaný prístup, hlavne pri manažmente povodí a povodní. ,,Máme problémy práve s povodňami na riekach, ktoré pritekajú zo Zakarpatskej oblasti na Ukrajine, najmä v povodí Tisy. Najviac nás zaujíma aj ochrana prírody a vytvorenie karpatskej sústavy chránených území. Keďže využívanie lesov a prírodných zdrojov dosiahlo širšie rozmery, dôležitý je aj tento druh spolupráce," dodal minister. Karpatský dohovor by tiež mohol preklenúť rozdiely medzi jeho signatármi v rozvoji a európskych integračných perspektívach.
SR sa zatiaľ nepripojila z technických a legislatívnych dôvodov ani k jednému z troch protokolov ku konvenciám o ochrane životného prostredia, podpísaných na konferencii. Všetci naši susedia podpísali protokoly o strategickom ekologickom hodnotení a registroch škodlivých látok, Maďarsko a Ukrajina aj najproblematickejší o zodpovednosti a kompenzáciách za škody následkom cezhraničných účinkov priemyselných havárií na vodné toky. K tomuto dokumentu sa pripojilo 22 z 37 krajín, ktoré podpísali niektorý z troch protokolov.
