verejneného v piatok. Na otázku, či sú ohľadom rozšírenia v roku 2004 skôr šťastní, alebo ustarostení, odpovedalo 51 percent z tisícky opýtaných záporne. Dvadsať percent sa vyjadrilo, že rozšírenie je pre nich skôr príležitosťou na radosť a 29 percent opýtaných na otázku nevedelo odpovedať.
"Medzi očakávané dôsledky rozšírenia patrí zvýšený prílev lacnej pracovnej sily, dominancia veľkých krajín nad menšími členmi únie a invázia talentov z východnej Európy do západných priemyselných krajín," uviedla rakúska skupina monitorujúca trh IMAS. Medzi podporovateľmi rozšírenia zas prevládajú názory, že proces prospeje ekonomike. Podľa 64 percent odpovedajúcich kladne, rozšírenie zväčší rakúsky vývoz a 58 percent si myslí, že ziskovými budú ekonomiky všetkých členských štátov EÚ.
Rakúsko, ktoré sa stalo členom únie v poslednom jej rozširovaní v roku 1995 spolu s Fínskom a Švédskom, hraničí s najväčším počtom kandidátskych krajín v EÚ. Susedná Česká republika, Slovinsko, Maďarsko aj SR boli v minulosti pod vládou Rakúsko-uhorskej monarchie, ktorá sa rozpadla až po 1. svetovej vojne.
