tejto spolupráce po vstupe do Európskej únie (EÚ), premiér odpovedal veľmi diplomaticky: "Spolupráca Visegrádu ukázala, že je schopná priniesť veľa pozitívnych konkrétnych výsledkov. Preto ďalší rozvoj tejto spolupráce podporujeme.“ Približne v tom istom čase dostal podobnú otázku aj štátny tajomník Ivan Korčok. Jeho odpoveď už taká diplomatická nebola. Na rozdiel od premiéra totiž pochybuje o význame V4 v rozšírenej únii. Podľa Korčoka je nereálne očakávať, že V4 bude v únii fungovať ako mocenský blok. Zoskupenie bolo pre Slovensko významné, keď sa vracalo z izolácie, ale teraz si jeho krajiny musia zadefinovať, čo vlastne od seba očakávajú. Štátny tajomník tak otvorene povedal to, o čom nechcel hovoriť premiér pred svojou návštevou Prahy.
Toto regionálne zoskupenie vzniklo v roku 1991, aby si krajiny pomohli v euroatlantickej integrácii. Ako pripomína SME, jeho činnosť najskôr ochromil Václav Klaus, ktorý dodnes tvrdí, že V4 si vymyslel Západ, aby "urobil zo stredoeuróskych štátov nejakú nárazníkovú zónu medzi Východom a Západom". Potom ho politikou excesov rozložil Vladimír Mečiar. Keď v roku 1998 svoju činnosť obnovilo, tak ho zasa dostal do krízy maďarský premiér Viktor Orbán, lebo žiadal, aby Česko a Slovensko zrušili Benešove dekréty. Millerova, Špidlova, Medgyessyho a Dzurindova vláda v záverečnej fáze rokovaní s úniou spolupracovali často viac verbálne, ako fakticky. Ak by chceli vytvoriť vplyvný regionálny blok, ktorý sa počtom hlasov v Rade ministrov EÚ vyrovná sile Francúzska a Nemecka, tak by si to od všetkých štyroch žiadalo veľké dodatočné úsilie. Ak ho nevynaložia, potvrdí sa, čo o krajinách V4 vyhlasuje Klaus. Že nemajú spoločného menovateľa, ktorý by ich v únii osobitne spájal, uzatvára SME.
