spomínaného kurzového mechanizmu. Oznámil to komisár Európskej únie (EÚ) pre menové záležitosti Pedro Solbes po stretnutí s českým prezidentom Václavom Klausom. Solbes povedal, že oficiálni predstavitelia budú posudzovať pripravenosť kandidátov na prijatie eura použitím spomínaného užšieho pásma namiesto normálneho pásma so šírkou plus/mínus 15 % v rámci ERM-2.
Väčšina z desiatich krajín, ktoré by sa mali v máji 2004 stať členmi EÚ, vyjadrila nádej, že euro prijme čo najskôr po vstupe do EÚ. Ak by sa však aplikovalo spomínané užšie pásmo, vo väčšine kandidátskych krajín by sa prijatie eura pravdepodobne oddialilo. Mohlo by to tiež negatívne zasiahnuť investorov, ktorí do kandidátskych krajín investovali miliardy amerických dolárov v očakávaní, že úrokové sadzby klesnú a kurzy mien posilnia, keď kandidátske krajiny splnia kritériá na prijatie eura. Medzi kritériá patrí tiež nutnosť zredukovať rozpočtový deficit pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
"Ak prijatie eura vyžaduje od kandidátov členstvo v kurzovom mechanizme ERM počas obdobia dvoch rokov v normálnom pásme, potom normálne pásmo je plus/mínus 15 %. Avšak z pohľadu hodnotenia stability devízových kurzov sa Ecofin (Rada ministrov financií EÚ) rozhodol už približne pred niekoľkými rokmi, že sa bude aplikovať formálna požiadavka pásma plus/mínus 2,25 %," povedal Solbes. Na otázku, či to znamená, že pri posudzovaní pripravenosti kandidátskych krajín na prijatie eura sa bude aplikovať uvedené úzke pásmo, Solbes povedal: "Bude sa to musieť rešpektovať." Niektoré kandidátske krajiny, ako napríklad Česká republika, kritizovali požiadavky režimu ERM-2 s tým, že ich to núti k cieľovaniu devízových kurzov, čo nepriaznivo zasiahne ich politiku cieľovania inflácie. Vládnu tiež obavy, že ak trhy stratia vieru v skoré prijatie eura, môžu rýchlo zaznamenať zvrátenie nedávneho značného prílevu investícií. Člen bankovej rady poľskej centrálnej banky Boguslaw Grabovski označil rozhodnutie o aplikácii úzkeho pásma za "úplne tragické".
ERM funguje ako "čakáreň", kde kandidátske krajiny na prijatie eura musia dokázať, že majú dobré makroekonomické ukazovatele a správne rozpočtové politiky, ktoré im zabezpečia bezproblémový pohyb ich mien v 15-percentnom pásme voči euru počas dvoch rokov pred prijatím eura. Ak mena kandidátskej krajiny začne narážať na hornú alebo dolnú hranicu 15-percentného pásma, potom centrálna banka príslušnej krajiny so súhlasom Európskej centrálnej banky intervenuje na devízovom trhu s cieľom stabilizovať svoju menu. Analytici tvrdia, že hoci to znie z teoretického hľadiska rozumne, v praxi je veľmi zložité predpovedať vývoj na devízových trhoch, pričom devízové trhy často testujú kurzy mien a ochotu vlád krajín brániť kurzy svojich mien. Stalo sa tak v roku 1992 v prípade Talianska a Británie pod vplyvom masívneho útoku obchodíkov na devízových trhoch.