Mníchov 20. mája (TASR) - Pre USA, najsilnejšiu vojenskú veľmoc na svete, nebolo ťažké v Iraku zvíťaziť. S novým usporiadaním krajiny má však najväčšia demokracia vážne problémy. Šesť týždňov po páde Bagdadu sa Iračania sťažujú na nové pľundrovanie, zlé životné podmienky, absenciu vlády a pozitívnej životnej perspektívy, píše o súčasnej situácii v postsaddámovskom Iraku dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung (SZ).
Predstavitelia USA v Iraku a exiloví irackí politici, ktorí sa vrátili domov, si začínajú vytvárať okolo seba akúsi železnú oponu. Cez mestá sa vozia v opancierovaných limuzínach s množstvom telesných strážcov. Na svetlo preniká čoraz viac smutná pravda: spojenci ako aj opozičné skupiny prišli do ťažko skúšanej krajiny bez reálnej politickej koncepcie, poznamenáva SZ.
K zmene politického režimu v Iraku sa Washington odhodlal ešte na jar 2002. Skutočnosť, že americký civilný správca Jay Garner skončil so svojou činnosťou v Bagdade už po niekoľkých týždňov, možno označiť za prejav politickej prezieravosti a otvorenosti. Nedobre však začal aj jeho nástupca Paul Bremer. Ten si dal za cieľ zostaviť z rozhádanej irackej opozície efektívnu dočasnú vládu "tak rýchlo, ako to len pôjde".
Rýchlosť však nie je v Iraku vonkoncom vítaná, hlavne nie v súčasnej dobe budovania novej spoločnosti a nového štátu, poznamenáva SZ.
Za tejto situácie sa nemožno čudovať, že v postsaddámovskom Iraku sa formujú odporcovia USA a ich spojencov. Nová opozícia sa zatiaľ prejavuje pokojnými demonštráciami v Bagdade. Blíži sa však horúce leto. Pokiaľ sa Washingtonu a jeho spojencom nepodarí dosiahnuť zlepšenie životných podmienok v pomerne krátkom čase, môže sa z mierových protestov vyvinúť ozbrojené povstanie. Rizikové sú hlavne oblasti, obývané šiitmi, ktorých Saddám a jeho verní zaznávali, píše v závere SZ.
