Otvorená je otázka budúceho premiéra.
Socialisti totiž zaznamenali oproti voľbám v roku 1999 väčší nárast podpory ako liberáli a môžu si tak robiť nárok na postavenie najsilnejšej politickej sily v krajine, a teda aj na post premiéra.
Flámski liberáli doterajšieho predsedu vlády Guya Verhofstadta (VLD) síce potvrdili postavenie najsilnejšej strany vo Flámsku, kde získali 24,4 percenta hlasov, je to však len o 0,1 percenta viac ako flámski socialisti SP.A. Na titul najsilnejšej strany v krajine si môžu robiť nárok frankofónni socialisti (PS), ktorí dominovali vo Valónsku so ziskom 36,4 percenta hlasov.
Belgicko pod vedením doterajšieho premiéra Verhofstadta úspešne preplávalo úskaliami ekonomického poklesu v západnej Európe, darí sa mu udržiavať istý rast, vyrovnaný rozpočet a relatívne nízku nezamestnanosť. Snažilo sa tiež hrať výraznú úlohu na európskej i svetovej scéne, svojimi postojmi po boku Francúzska a Nemecka počas irackej krízy si pohnevalo Spojené štáty.
Guy Verhofstadt, uličnícky vyzerajúci premiér s guľatými okuliarmi, patrí k výrazným politikom Európskej únie. Kolujú povesti, že by sa za tri roky, keď bude vstupovať do platnosti nová ústava EÚ, nebránil vysokej funkcii, napríklad prezidenta Európskej rady alebo predsedu Európskej komisie.
Jeho vládny kabinet má zaručenú kontinuitu, podľa všetkého s väčším akcentom na sociálnu politiku vzhľadom na väčšiu váhu socialistov.
Znepokojujúca je rastúca podpora ultrapravicového nacionalistického Flámskeho bloku, ktorý si polepšil o tri kreslá a bude mať v snemovni 18 poslancov. Pre stranu volajúcu potom, aby sa zastavila imigrácia do Belgicka, je to historicky najlepší výsledok.
Pokles podpory zaznamenali obe kresťansko-demokratické zoskupenia: flámska CDV bude mať 21 poslancov, čo je o jedného menej, a frankofónna CDH osem, čo je o dvoch menej. Kresťanskí demokrati pritom vládli v Belgicku až do minulých volieb dlhých 40 rokov.
Bývalí koaliční partneri liberálov a socialistov - zelené strany Agalev a Ecolo, zaznamenali obrovské straty. Flámsky Agalev neprekročil päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu, Ecolo bude mať v snemovni len štyroch poslancov.
Očakávala sa demisia úradujúceho premiéra Verhofstadta do rúk kráľa Alberta II. demisiu. Kráľ po konzultáciách s politickými stranami vymenuje zvyčajne „informátora“ - váženého a nekontroverzného bývalého politika, ktorý sprostredkúva koaličné rokovania, alebo priamo „formátora“, ktorý vytvorí novú vládu a stane sa novým premiérom. (čtk, tasr)
