Ani v novembri 2001, keď Vladimira Železného zobrali do cely predbežného zadržania, to nevyzeralo na jeho definitívny pád. Sekretárka mu podala zbalené veci so zubnou kefkou a riaditeľ šiel sedieť s noblesou. Ľudia z Novy odolali peniazom Blesku aj neistote a mlčali, držali „železnú“ líniu. Od riaditeľa Novy sa neodvrátil ani Klaus, vtedajší šéf ODS. Vyzeralo to, že slová, ktoré Železnému v roku 1999 adresoval majiteľ CME Ronald Lauder, sa nenaplnia. Po tom, ako ho bývalý spojenec podviedol a vybudoval s licenciou vo vrecku novú televíziu, Lauder Železnému povedal: „Zničím ťa, rozbehnem proti tebe desiatky žalôb.“
Desať miliárd vo vrecku a pocit zadosťučinenia preto urobilo minulý týždeň z vlastníka CME šťastného muža. Koniec českého televízneho magnáta je dokonalý – zostal bez spojencov, bez vplyvu, s trestnými obvineniami na krku. Ešte nedávno pritom o sebe hovoril: „Televízia Nova som ja.“
Zrod televízneho magnáta
Vladimir Železný mal pravdu, televíziou Nova bol do stredy minulého týždňa celých desať rokov. Vymyslel jej filozofiu, obklopil sa až na výnimky lojálnymi spolupracovníkmi, zdokonalil kult televíznej tváre. Vybudoval kolos, ktorý pod jeho vedením rýchle ovládol masy a manipulatívnym vsugerovaním rodinnej pospolitosti získal ohromujúci vplyv. Prvýkrát pozdravil divákov 5. februára 1994 slovami: „Dobré poludnie, dobrú chuť, ak práve obedujete, z nášho štúdia televíznej stanice Nova pri programe Volajte riaditeľovi. A pretože som zhodou okolností riaditeľom televíznej stanice, ktorú práve sledujete, volajte mne.“
Vtedy odhalil svoju egocentrickú povahu prvý raz, národu sa to páčilo, kritici kritizovali, no zvykli si. Železný vybudoval televíziu, po ktorej Česi túžili. Na porazenie Českej televízie v sledovanosti mu stačil jeden rok. Výkonný riaditeľ filmovej akadémie Petr Vachler to zhodnotil: „Železný budoval takzvanú teplákovú kultúru,“ Železný argumentoval: „Ešte nedávno pojem masová kultúra chýbal celkom. Za komunizmu nebola ružová ani červená knižnica, Sophiina voľba sa kupovala pre erotické stránky. Nie je na tom nič zlé.“
Hovoril to muž, ktorého intelektuálska elita krajiny považovala do roku 1993 za nadpriemerne vzdelaného človeka, technokrata. Po tom, ako sa v roku 1968 podieľal na podzemnom vysielaní proti sovietskej okupácii, musel písať scenáre k technickým reláciám a pripravovať relácie pod pseudonymom. Bol dokonca spoluzakladateľom Spoločnosti Franza Kafku, známym milovníkom literatúry. Absolvoval sociológiu na Karlovej univerzite, aby o pár rokov národu projekt takzvanej Planéty Nova vysvetlil: „Reklama nás živí, vy si zvyknite.“
Zakrátko po tých slovách sa stal Železný prvým Čechom, ktorého zaradil americký časopis Forbes do rebríčka najbohatších ľudí na svete. Len obrazy v jeho vile Zlatá hus mali pred pár rokmi hodnotu desiatok miliónov, archívne vína, ktoré má tak rád a rozumie im, ho vyšli státisíce.
Železný svet
Z Novy sa stal svet sám pre seba. Historka, ktorá sa tradovala na začiatku ako zaručene pravdivá, sa začala meniť na fámu. Išlo o riaditeľove prvé stretnutie s istým zamestnancom televízie Františkom Ružičkom. Keď Ružičku nejaký malý muž pár minút pozoroval spoza presklenenej výplne strižne, Franta sa usmial a šiel si s ním potriasť rukou. „Čo tu robíš?“ povedal neznámemu. „Ja som Franta Ružička a som tu nový.“ A malý muž odpovedal: „Ja som Vladimír Železný a robím tu riaditeľa.“
Také niečo sa už pár týždňov po začiatku fungovania Novy nemohlo zopakovať. Železný sa nechával oslovovať aj najbližšími osobami titulom doktor, rovnako, ako on precízne oslovuje Klausa titulom profesor. Málokoho si pripustil k telu. Oboje ilustruje aj odpoveď na nedávnu otázku, či volil Klausa za prezidenta pre možnosť dostať amnestiu: „Tak to nie, v žiadnom prípade o amnestiu nestojím. Nebavme sa o tom, či je pán Klaus mojím kamarátom, lebo my konzervatívci kamarátov nemáme. Pán profesor je kvalitný človek a je pre mňa cťou, že s ním má taký blízky vzťah.“
Lojálni zamestnanci televízie postupovali v rebríčku rýchlo a svoje pozície mali neotrasiteľné. Keď sa napríklad televízna rosnička stala moderátorkou hlavných správ a menili jej imidž, Železný jej osobne za prítomnosti kamier odstrihol prvý prameň vlasov. Keď sa niekto z televíznych tvárí ženil alebo sa mu narodilo dieťa, vždy sa z toho zrodil televízny šot do relácie Volajte riaditeľovi. A keď naopak Železný trávil niekoľko dní vo väzbe, nik z televízie sa o tom s kolegami novinármi nebavil.
Cena za úspech: čudné vzťahy
Rovnako sa nerozoberal v kuloároch riaditeľov súkromný život. Klasickým príkladom je fakt, že keď robil jeho syn Jakub v televízii externé práce pre redakciu športu, otec sa to dozvedel po mesiacoch. Jakub Železný totiž ako dvadsaťjedenročný z domu odišiel a s otcom sa nestretol päť rokov. Jakub SME v decembri 2001 povedal: „Náš rozchod netreba démonizovať. Ako sa hovorí, stáva sa aj v lepších rodinách, že sa deti s rodičmi v nejakom období nepohodnú. Teraz je to iné, ale vzťahy predtým boli naozaj také zlé a veci, čo sa diali, ma tak zraňovali a boleli, že som chcel ísť preč.“
Dnes je Jakub jediným členom rodiny, s ktorým otec udržuje bližšie kontakty. Starší syn Železných David sedel dva roky vo väzení za znásilnenie, manželka Marta žije po rozvode vo Francúzsku, kde sa vydala.
Vladimír Železný má po svojom boku takisto novú partnerku, sekretárku Konstaciu Zázvorkovú, ktorá musela v týchto dňoch odísť s ním z Novy. Žena, ktorej meno sa roky predtým skloňovalo v súvislosti s blízkym vzťahom k svojmu šéfovi, programová riaditeľka Novy Libuše Šmuclerová, prijala poverenie majiteľov na vedenie televízie. Bývalý riaditeľov právnik Rozehnal, o ktorom Železný kedysi povedal „Aleše Rozehnala a Zazu si vziať nedáme“, je dnes jeho úhlavným nepriateľom. A hovorca Novy Kostka, ktorý svojho šéfa doteraz dobrovoľne a striktne oslovoval „pán profesor“ a „pán Nova“, vo štvrtok novinárov odbavil stroho: „Pán Železný už nemá s televíziou nič spoločné. Ak ho chcete zohnať, tak cez jeho senátorskú kanceláriu.“
Vladimir Železný v čase štvorročného boja so CME a zákonom hovorieval: „Sme ako olivy. To najlepšie vydávame, až keď sme ‚drtení‘.“ Vyhodnotenie kvality drvenej olivy si však stratou postu iste nepredstavoval. Novinár a spisovateľ Ondřej Neff to pomenoval jasne: „Vyhodenie Železného je činom posádky klesajúceho balónu, ktorá sa zbavuje záťaže.“
