
Marián Jusko (vľavo), Miloš Mečíř a Ivan Mikloš.
Odkedy hráte tenis?
Jusko: „Od roku 1993.“
Mikloš: „Asi od roku 1996, 1997. Dovtedy som hral dva roky squash, potom som prešiel na tenis.“
Akí ste tenisti?
Mikloš: „Jusko je veľmi dobrý, jeden z najlepších, ktorých poznám, a tesne nado mnou vyhráva. (Smiech.) Je naozaj dobrý, vždy musí vyhrať a vždy sa mu to aj darí, ale ja verím, že sa raz dočkám.“
Veď ste raz vraj vyhrali. Keď mal sadru na nohe?
Mikloš: „Raz som vyhral. Nemal sadru, ale raz to bolo. Lenže sme spolu hrali už asi päťdesiatkrát.“
Jusko: „Ivan je veľmi kvalitným súperom s veľkým potenciálom na zlepšovanie. Hrá menej ako ja, takže prehry sú zatiaľ prirodzené, ale príde aj jeho deň. Či rok?“
S kým hrávate?
Jusko: „S premiérom. Hrá iným štýlom, Ivan hrá tvrdšie, premiér hrá aj menej. Ešte hrávam s bankármi. Ale, hovorím, máloktorý z hráčov, s ktorými hrám, má taký potenciál na zlepšenie sa ako Mikloš.“
Kedy mu teda doprajete triumf?
Jusko: „Keď si ho vybojuje.“ (Smiech.)
Mikloš: Mal som štyridsaťjeden rokov. Počkáš, kým budem mať osemdesiat?“
Akým odborníkom je guvernér?
Mikloš: „Skvelým, inak by nebol guvernérom. Vyberali sme najlepšieho. Osvedčil sa už ako viceguvernér, v menovej politike, ktorú mal vtedy na starosti. NBS si za jeho vicepremiérovania uchovala reputáciu a renomé aj v časoch Mečiarovho vládnutia.“
A kamarát?
Mikloš: „Dobrý. Východniar.“
Ako hodnotí vicepremiéra pre ekonomiku šéf bankárov?
Jusko: „Veľmi pozitívne, myslím si, že je hlavným motorom reformy, hoci je to veľmi nepríjemná práca, pretože naráža na rôzne bariéry. Je prekvapivé, že si napriek reformnému charakteru svojej pozície vo vláde udržal aj značnú popularitu. Asi to robí dobre. Medzinárodné finančné inštitúcie nás chvália.“
A dane?
Jusko: „Myslím, že jeho názory sú triezve a nie je za radikalizmus – najlepšie dane sú žiadne dane. Pretože stále je to späté s výdavkami. Smer je správny.“
Chlap do partie?
Jusko: „Poznáme sa od roku 1989. Nepoznáme sa zo záujmovej a mocenskej skupiny M.E.S.A. 10.“ (Smiech.)
Mikloš: „Nie, poznáme sa ešte od roku 1983, keď sme spolu učili na škole. No, východniari!“ (Smiech.)
(dam)