Ich aplikácia v uplynulých desaťročiach napokon viedla k podstatnému rozšíreniu kmeňov baktérií, odolných voči rozličným druhom antibiotík. Vzťahuje sa to osobitne na obdobie, v ktorom sa takmer všetky antibiotiká, používané v ľudskej medicíne, mohli aplikovať aj v stajniach. Následky sú známe: v súčasnosti majú zdravotníci v nemocniciach problémy v boji s rezistentnými baktériami, ktoré začínajú byť pánmi situácie. Teraz visí vo vzduchu nové obvinenie: poľnohospodárstvo, hovoria lekári, aplikovaním fungicídov na veľkých plochách možno prispelo k rozšíreniu životunebezpečných odolných plesní.
O tejto problematike pojednáva článok mannheimského lekára Herberta Hofa v lekárskom časopise Mykologie Forum, ktorý vydáva mykologická spoločnosť združujúca všetkých odborníkov na túto problematiku z nemecky hovoriacich krajín. Hof tvrdí, že existuje veľmi silná podobnosť medzi používaním antibiotík v živočíšnej výrobe a rozličných protiplesňových prípravkov na ochranu rastlín. Viacerí odborníci, ktorí sa zaoberajú touto problematikou v liste ministerstvu zdravotníctva upozorňujú osobitne na jednu látku - azol.
Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung uvádza, že zatiaľ je veľmi málo dôkazov na to, že medzi používaním pesticídov a odolných kmeňov plesní na účinné látky v nemocniciach je priama súvislosť. Odborníci z poľnohospodárstva a medicíny sa vo Frankfurte nad Mohanom dohodli, že sa urobia ďalšie výskumy, aby sa problematika vyjasnila.
Azol sa používa už 25 rokov na ochranu rastlín a je účinnou zbraňou proti múčnatke, hrdziam a iným plesniam obilia a ovocných kultúr. Z tejto oblasti sa údajne nedá vyňať, uviedol predstaviteľ firmy Beyer Dieter Berg. Na celom svete sa predvlani predalo ochranných rastlinných výrobkov asi za 10,5 miliardy mariek. Z toho asi štvrtina pripadla na ochranné látky s azolom.
Azol však zostáva aj základnou látkou najdôležitejších antimykotík v humánnej medicíne. Zdravotníci však už niekoľko rokov upozorňujú, že infekcie s patogénnymi plesňami v ľudskej populácii sú na postupe. Najmä na klinikách konštatovalo, že odolnosť plesní voči najúčinnejšej látke proti ním - azolu - stúpa. Kvasnicové plesne z kmeňov Candida a Cryptococcus a prašiviny z rodu Aspergillus patria medzi najodolnejšie najmä u pacientov s oslabenou imunitou.
Podľa Hofa pri dlhodobých liečeniach s azolom, ako v prípade pacientov s AIDS, alebo po transplantáciách či chemoterapiách, ktoré sú potrebné, dochádza k nebezpečným komplikáciám. Ich spúšťačmi sú plesne, ktorá sa rýchlo stávajú odolné voči antimykotikám.
Rozhodujúca otázka znie: Kde plesne získavajú svoju odolnosť. Poľnohospodári už poznajú rezistentné plesne. Hoci je táto otázka veľmi komplikovaná, zdravotníci prichádzajú k záveru, že sa rezistentné plesne dostávajú do ľudského organizmu potravinami. Podľa výskumu Herberta Buschhausa zo spoločnosti Aventis sa rezíduá azolu v rozličných potravinách (obilninárske výrobky, jablká, uhorky a víno) teoreticky môžu dostávať do ľudského organizmu v množstve 0,14 miligramu denne. Odborné merania však potvrdili len množstvo 0,003 miligramu. Jeho väčšia časť sa zlikviduje hneď v žalúdku. A zvyšok je taký slabý, že nemôže mať účinok na prípadné plesne v organizme.
Diskusia na túto tému bude pokračovať. Zainteresované strany vytvorili spoločný výbor, v ktorom sú po dvaja členovia mykologickej spoločnosti a agrárneho sektora. Grémium bude diskutovať o výskumných projektoch, ktoré by mali vyjasniť, aké sú vplyvy azolu v potravinách v prípade nebezpečných plesní pre človeka.
