Londýn 10. augusta (TASR) - Už viac ako rok má Londýn nového starostu, labouristického rebela Kena Livingstona. Ten obyvateľom hlavného mesta Británie sľúbil lepšiu a modernejšiu podzemnú dráhu. Najal si na to dokonca amerického experta, ktorému sa podarilo vytvoriť jeden z najlepších systémov metra v New Yorku.
Londýnske metro - aspoň niektoré jeho linky - majú totiž veľmi zlú povesť. Sú prepchaté, nespoľahlivé, v lete sa tam nedá dýchať a ako tvrdia niektorí odborníci, sú tiež nebezpečné. Je to totiž najstaršia podzemná dráha na svete. Prvá linka na takmer sedem kilometrovej trase z londýnskeho nádražia Paddington do stanice Farringdon Street začala premávať už v roku 1863.
Vtedy sa metro budovalo ešte tesne pod povrchom a tak kde to nebolo nutné, viedla trasa i nad zemou, okrem iného aj preto, že vozy s cestujúcimi ťahala parná lokomotíva. Vôbec prvý elektrizovaný úsek podzemky dostalo britské hlavné mesto až v roku 1890, spojoval London City so štvrťou Stockwell na juhu mesta. Dnes je súčasťou Northern Line, ktorú však Londýnčania prezývajú Misery Line - každý, kto ňou cestuje musí totiž počítať s nejakou tou "mizériou" - najčastejšie s meškaním.
Livingstone chce teda všetkých 13 trás podzemnej dráhy zmodernizovať. Rovnaký plán má aj britská vláda, až na to, že sa rozhodla financovať opravy a rekonštrukcie nielen z verejných, ale tiež zo súkromných prostriedkov. Kabinet Tonyho Blaira navrhol, aby sa časť podzemky sprivatizovala a z výnosu sa financovala modernizácia.
Tento návrh sa však starostovi ani trochu nepáčil a keď niekoľko mesiacov trvajúce rokovania s vládou nikam neviedli, obrátil sa na súd. Každé vládne, ministerské či úradné rozhodnutie je v Británii napadnuteľné. Ale sudca dal za pravdu vláde, pretože stav metra a jeho modernizácia je záležitosťou centrálnych úradov.
Ken Livingstone prijal súdnu prehru trochu neochotne. Obáva sa, že po privatizácii niektorých úsekov bude podzemná dráha rozdelená na fragmenty a jej prevádzka neefektívna.
Podľa vládneho návrhu dostanú súkromné spoločnosti do prenájmu koľajnice a signalizačné zariadenie, len vlakové súpravy zostanú verejným vlastníctvom. Odbory, ktoré združujú zamestnancov metra, sú však proti tomu a pohrozili štrajkom.
A ani obyvateľov Londýna tieto plány veľmi nenadchli. Po podobnej privatizácii železníc, keď sa niektoré úseky tratí a signalizácia dostali do rúk súkromným spoločnostiam, došlo k viacerým železničným nešťastiam - neraz práve kvôli zlyhaniu signalizácie či technickým poruchám na trati.
