Ako uviedol vo svojom s napätím očakávanom televíznom prejave, výskum sa bude len čiastočne financovať z federálnych zdrojov a bude podliehať prísnej kontrole. Okrem toho sa nebude týkať nových kmeňových buniek, ale ho možno vykonávať len na 60 existujúcich líniách. Bushovo kompromisné rozhodnutie znamená teda porážku pre stúpencov rozsiahleho vedeckého výskumu.
Rozhodnutiu predchádzali niekoľkomesačné debaty a veľký záujem verejnosti. Bush bol pod nátlakom dvoch strán konzervatívnych odporcov interrupcií, medzi ktorých sa radí aj on sám, a lekárskych expertov i pacientov, ktorí vidia v tomto druhu výskumu potenciál na revolúciu v medicíne a možnosť na liečbu celej škály chorôb.
Prezident musel zvážiť možný prínos výskumu pre desiatky miliónov ľudí trpiacich vážnymi zdravotnými problémami, akými sú Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Podľa obhajcov výskumu by sa tieto bunky totiž dali injekčne vstrekovať do chorých alebo poškodených orgánov vrátane mozgu, centrálneho nervového systému, či srdca.
Na druhej strane Bush bojoval s názormi odporcov vrátane predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi, podľa ktorých je akýkoľvek zásah do embrya nemorálny. Oponenti argumentovali tvrdením, že kmeňové bunky by sa nemali používať, pretože sa odoberajú z ľudských embryí, ktoré sú po tomto zákroku zničené.
Kmeňové bunky embryí sa získavajú z ľudských plodov, ktoré neboli využité pri umelom oplodnení. Tieto bunky majú veľkú cenu, pretože ešte nie sú diferencované a môžu sa tak zmeniť v podstate na akúkoľvek bunku ľudského tela.
