Bývalý katolícky kňaz, ktorý funkciu vykonával v rokoch 1991-96, v prítomnosti množstva stúpencov zložil prezidentskú prísahu pred budovou parlamentu v Port-au-Prince a prisľúbil, že prinesie zmenu krajine zničenej chudobou a rozdelenej politickými nesvármi.
Po tom, čo sa v roku 1996 nemohol uchádzať o priame znovuzvolenie, Aristid v novembri 2000 ziskom takmer 92 percent hlasov zvíťazil v sporných voľbách. Opozícia, ktorá hlasovanie bojkotovala a márne sa snažila o anulovanie výsledkov, v utorok vyhlásila svojho prezidenta - Gérarda Gourguého, ten však nemá žiadnu reálnu mocenskú oporu.
Rokovania medzi vládnou stranou Lavalas a opozičným združením Demokratická konvergencia o prekonaní politickej krízy, ktorá v karibskom štáte trvá od parlamentných volieb v máji 2000, v utorok stroskotali. Aristide navrhol zopakovanie volieb desiatich sporných senátorov. Opozícia však požadovala, aby nenastúpil do funkcie a namiesto toho vedenie krajiny prevzala trojčlenná prezidentská rada, ktorej by bol členom.
Zahraničné vlády, ktoré opakovane poukazovali na závažné nedostatky pri voľbách, boli na slávnostnej prísahe zastúpené len veľvyslancami. Bez dosiahnutia dohody medzi vládou a opozíciou hrozí Haiti - najchudobnejšej krajine západnej pologule - strata všetkej finančnej podpory.
Aristidovo prvé funkčné obdobie bolo v roku 1991 už po siedmich mesiacoch prerušené vojenským pučom, načo prezident strávil tri roky vo washingtonskom exile. Návrat do úradu mu umožnila americkým prezidentom Billom Clintonom nariadená vojenská intervencia z októbra 1994.
Päť rokov vlády Aristidovho nástupcu - a zároveň predchodcu - Reného Prévala poznačil politický chaos, ktorý zabránil hospodárskemu rozmachu po rokoch embarga.
