Na rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO, ktoré sa koncom mája uskutoční v Budapešti, sa však už môže zrodiť stanovisko o problematike rozšírenia aliancie, ktoré bude mať hodnotu istého signálu. Na pôde zahraničného výboru maďarského parlamentu to dnes v Budapešti vyhlásil minister zahraničných vecí János Martonyi, ktorý informoval o vlaňajších výsledkoch budapeštianskej diplomacie a jej tohtoročných úlohách.
Martonyi na jednu z otázok poslancov uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by Európska únia očakávala od Budapešti sprísnenie režimu ochrany na maďarsko-slovenskej štátnej hranici.
Podľa Martonyiho slov možno počas švédskeho predsedníctva v Európskej únii očakávať prielom v prístupových rokovaniach, čo môže otvoriť cestu k uzavretiu všetkých kapitol v roku 2002 s výnimkou troch až piatich najkomplikovanejších tém.
Maďarská republika môže v roku 2001 teoreticky uzavrieť dočasne deväť kapitol, aj keď reálnejšie je ukončenie rokovaní o piatich-ôsmich kapitolách. Pre Budapešť bude prioritou uzavretie kapitoly, súčasťou ktorej je problematika voľného pohybu občanov. Maďarsko nepredstavuje rukolapné nebezpečenstvo pre trh pracovných síl v Európskej únii, čo vo všeobecnosti akceptujú aj jej členské krajiny, uviedol minister.
Martonyi konštatoval, že spoločné stanovisko EÚ k tejto problematike ešte nejestvuje a pripomenul návrh nemeckého kancelára Gerharda Schrödera predpokladajúci sedemročné prechodné obdobie v oblasti voľného pohybu občanov pre nové členské krajiny.
Za pravdepodobný termín pričlenenia Maďarskej republiky k EÚ označil Martonyi obdobie medzi januárom 2003 a januárom 2005.
Maďarská vláda zvýši podporu krajanov žijúcich za hranicami a rozšíri ich možnosti na trhu pracovných síl v materskej krajine, zdôraznil minister.
János Martonyi sa veľmi pozitívne vyjadril o najnovšom vývoji vo Vojvodine, kde tamojšia maďarská komunita získala na vplyve, čo môže mať podľa jeho slov význam z hľadiska ochrany menšinových práv i z hľadiska realizácie koncepcie autonómie. Súčasne avizoval návštevu nového šéfa rumunskej diplomacie v Budapešti Mirceu Geoanu, po ktorej by malo nasledovať bilaterálne stretnutie na úrovni premiérov.
Správu šéfa diplomacie členovia zahraničného výboru prijali pomerom hlasov 10:5, a to napriek viacerým kritickým poznámkam, napríklad o údajnom ochladení vzťahov medzi Budapešťou a Berlínom, o praxi odvolávania a vymenovávania predstaviteľov zastupiteľských úradov, či o neprehľadnosti systému podpory zahraničných Maďarov príslušným budapeštianskym úradom.
