"Ako prezident prisahám na svätý Korán, že budem zastávať vieru a práva ľudí," vyhlásil Chatámí v iránskom parlamente za prítomnosti vysoko postavených súdnych a vojenských predstaviteľov a členov vplyvnej Strážnej rady.
Inaugurácia Chatámího, ktorý po druhý raz presvedčivo vyhral prezidentské voľby ešte v júni, sa mala pôvodne konať uplynulú nedeľu. Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí ju však kvôli ústavnej kríze v sobotu odložil.
Stalo sa tak po tom, ako reformistická väčšina v parlamente odmietla schváliť dvoch Chamaneím nominovaných sudcov do konzervatívcami ovládanej Strážnej rady. Všetci jej 12 členovia sa však podľa konzervatívcov musia na prezidentskej inaugurácii zúčastniť.
Spor vyriešila arbitrážna Rada prospešnosti s konečným slovom v legislatívnych záležitostiach. Tá spoločne s Chameneím, ktorý podľa ústavy stojí nad prezidentom, v pondelok na mimoriadnom zasadnutí nariadila parlamentu hlasovať za kandidátov.
Podľa nariadenia nemusel parlament dvoch sudcov zvoliť absolútnou väčšinou. Za sporných členov rady tak hlasovalo len 25 percent poslancov, pričom reformistická väčšina znova odovzdala prázdne hlasovacie lístky a vyzvala na predloženie nominácie iných osôb.
Strážna rada a justícia, ktoré tvoria politickú baštu konzervatívnej opozície v Iráne, sú kvôli svojmu ústavnému postaveniu mimo dosahu vplyvu reformistov. Rada, ktorá dohliada na dodržiavanie ústavy a islamského práva šaría, má pritom právo vetovať zákony schválené parlamentom. Túto možnosť spolu s odmietnutím kandidatúry osôb z radov reformistov či liberálov v prezidentských a parlamentných voľbách aj často využíva.
Konzervatívnemu súdnictvu sa doposiaľ úspešne darilo blokovať reformný kurz prezidenta Chatámího, pričom okrem znemožnenia platnosti zákonov uskutočňuje rozsiahle represie tlače. V krajine už museli prestať vydávať asi 40 reformistických publikácií a desiatky liberálnych žurnalistov a aktivistov skončilo vo väzení.
