V susedných Čechách je najvplyvnejším mužom krajiny premiér Miloš Zeman, na Slovensku bol v čase svojho premiérovania najvplyvnejšou osobou Vladimír Mečiar.
Prečo je Mikuláš Dzurinda až tretí?
Slovíčko „až“ zrejme nie je namieste.
Pavol Rusko ako človek, ktorý Dzurindu „predbehol“, totiž používa na formovanie verejnej mienky svoje médium (médiá), čo je nepochybne mocná zbraň. V ČR získal majiteľ TV Nova Vladimír Železný v podobnej ankete postavenie tretieho najvplyvnejšieho muža krajiny, Ruskovo umiestnenie zodpovedá svetovému štandardu. Tým skôr, že okrem vlastníctva alebo ovládnutia viacerých médií disponuje aj vlastnou politickou stranou. Častými účastníkmi rebríčkov vplyvu v zahraničí sú mediálny magnát Rupert Murdoch, niekedy ešte aj majiteľ CNN Ted Turner alebo šéf spoločnosti Disney Michael Eisner.
Druhý muž, ktorý stojí pred Dzurindom – Vladimír Mečiar – zasa stále disponuje veľkou a najmä stabilnou voličskou základňou, čo je pri neustále vznikajúcich stranách a straničkách a tým klesajúcich percentách momentálne rozhodujúcich politických subjektov veľkou výhodou. Je pravdepodobné, že HZDS bude zostavovať vládu a že o novej vládnej koalícii budú rozhodovať jednoduché počty, veľkosť animozity medzi vodcami jednotlivých strán a skutočnosť, či bude „hrať“ jeho šéf Mečiar na premiéra, alebo „len“ na šedú eminenciu v pozadí – aj v podobe prezidenta SR.
Možno preto povedať, že Dzurinda dokázal svojou treťou priečkou vo výške svojho vplyvu na krajinu nemožné – už druhý rok drží opraty pravicovo-ľavicovej koalície v rukách a pri troche ústretovosti a úsilia sa mu nevyšmyknú po najnovších mediálnych bublinách o pripravovanej výmene premiéra. Aj SDĽ si totiž uvedomuje, že taký signál by neprijala ani veľká časť koaličnej voličskej základne, ani svet.
Dzurinda si svoj vplyv udrží aj po prípadnom odchode Maďarov z koalície v dôsledku schválenia ôsmich územných celkov namiesto dvanástich. Ak totiž Republiková rada SMK schváli odchod z koalície (čo vôbec nie je isté, pretože by prišla o svojich ľudí v okresných a krajských úradoch, a, ako vieme, maďarská koalícia preferuje regionálnu politiku), bude aj v záujme SMK – stabilizácie krajiny a jej smerovania – neiniciovať deštrukčnú protivládnu politiku.
Zároveň si súčasný premiér naďalej zachováva vplyv vo vedení vládneho kabinetu – pre svoju verbálnu slušnosť, ale aj razanciu. Zainteresované osoby vedia, že premiér vládne vo svojom prostredí tvrdou rukou a je skôr stmeľujúcim ako rozdeľujúcim článkom vlády.
Pochopiteľne, že Dzurindova pozícia je momentálne vysoká aj vďaka jeho zahraničnej politike. Skutočnosť, že ho tak rýchlo po inaugurácii prijal nový americký prezident George W. Bush, nemôže nik považovať za šťastnú zhodu náhod. Ide o cielenú lobistickú politiku ľudí z premiérovho okolia. Aj keď je jasné, že šéf kabinetu si v tomto bode trochu prihrieva predvolebnú politickú polievku predsedu SDKÚ.
Dzurinda sa môže porovnávať s Mečiarom a Ruskom aj v tom, že za ním stojí silná podnikateľská loby. Nik nemôže pochybovať o tom, že spor o SPP nie je sporom o formu a spôsob privatizácie, ale sporom o konečného strategického vlastníka plynárenského gigantu. Pritom ľudia ako Vavrík, Kinčeš alebo Palacka môžu byť porovnateľní s inými lobistami iných politických subjektov.
Na záver
Možno teda podotknúť, že biznis si s politikou rozumie. Podnikatelia, ktorí pestujú s vplyvnými politikmi dobré kontakty, bývajú úspešní.
A minimálne dva roky sa karta obracia.
