FOTO SME – DAŠA MATEJČÍKOVÁ
Z kolegov ešte stále uznáva Jána Slotu a Annu Malíkovú.
„Nie som Zorro pomstiteľ,“ hovorí.
Verí, že rozkol v SNS sa „utrasie“.
Hoci je momentálne na dovolenke, s ďalšími členmi-nečlenmi SNS je v stálom telefonickom kontakte.
„Malíkovej som sa nedovolala, nebrala mi to. Vraj má od soboty iné číslo mobilu.“
Nemyslí si, že by mala Malíková odísť z funkcie: „Len treba zlepšiť komunikáciu.“
Nechystá sa založiť novú stranu, ale ani nevidí dôvod na to, aby ju niekto z tej jej vyhadzoval.
O Slotovi si myslí, že: „Bol oveľa prchkejší ako teraz. Patril medzi málo ľudí, ktorí podporovali SNS finančne a obetavo! Vtedy sme vydávali Slovenský národ. Aby sa ušetrilo, tak on chodil autom týždenne zo Žiliny a roznášal ho do stánkov. Do konfliktu sme sa nikdy nedostali. Pripisujem to tomu, že som žena a on džentlmen a snáď je to aj vekom – som o dosť staršia.“
Malíkovú hodnotí ako: „Pri nástupe na post predsedníčky som ju výrazne podporovala, no kamarátky nie sme. V politike to zrejme nejde. Čo sa týka Alexandra Belousova, celý poslanecký klub jej povedal, že by sa od neho mala dištancovať. Ale ťažko sa dištancovať od vlastného manžela.“
Dcéra a jej dvojičky
Eva Slavkovská sa s tým svojím manželom spoznala na stavbe Novej Dubnice.
„Štyri roky sme si len dopisovali, vôbec sme sa nestretávali. Nemali sme peniaze – on študoval v Košiciach, ja v Bratislave. Tam sa zastavil, až keď sa vracal z vojenčiny – hneď potom sme sa zobrali. Podotýkam však, že som sa vôbec nemusela vydávať.“
Nebála sa toho, že ho vôbec nepozná?
„Nie. To je tá slepá láska.“
Dnes sú spolu tridsaťpäť rokov, v dobrom i zlom.
Ich dcéra Daniela v tridsiatich troch rokoch tragicky zahynula.
„Písalo sa, že spáchala samovraždu, čo bola pekná hlúposť. Mala vážnu autonehodu, pri ktorej sa jej nič nestalo, len si veľmi udrela nohu. Dostala pľúcnu embóliu – a to ste za sekundu mŕtvy.“
Zostali po nej dve dcéry-dvojičky, ktoré Slavkovskí vychovávajú.
Syn je informatik, v rámci Mečiarovho projektu pre študentov chvíľu pracoval v štátnej správe.
Tak ako Zdenka Kramplová.
„Bol tam aj za tejto vlády, ale potom sa v niektorých novinách objavili úvahy, či náhodou nevynáša informácie, tak sa nahneval a odišiel. Plat mal štrnásťtisíc korún, v súkromnej firme dnes zarobí trikrát viac.“
Mečiarova ministerka
Hoci bola Mečiarovou ministerkou školstva, tvrdí, že má čudnú kádrovú politiku: „Neviem, podľa čoho posudzuje ľudí.“
Čím mal viac starostí, bol rozšafnejší: „Vtedy nás psychicky nedeptal, inak áno.“
Neznášal zle pripravené vládne materiály: „Bol veľmi prísny. Ale, pravdu povediac, ministri sa skutočne sem-tam ulievali.“
Dnes už by post ministerky nevzala: „Bolo to strašné, štyri roky som doma vôbec neexistovala.“
Rodina spočiatku nebola proti, hádky prišli až neskôr.
„Keď som prišla domov po štyroch dňoch, nikto, ani pes sa so mnou nezhováral.“
Aký má teda názor na svojho nástupcu? „Nemám ho rada. Je ateistickým ministrom, ide mi na nervy.“
A pochopiteľne dodáva: „Absolútne nie je národný.“
Ftáčnik, školstvo a falšované dejiny
Evu Slavkovskú minister Ftáčnik „irituje“ aj z dôvodu jeho komunistickej minulosti.
Už si zrejme nespomína, že v „jej“ vláde boli v KSS takmer všetci.
Ona v strane nebola – „Ani deň!“ – a rodina jej manžela patrila k takzvaným kulakom.
Do parlamentu sa dostala až v deväťdesiatom štvrtom, ponuku mala aj tesne po revolúcii.
„Povedala som si, že tomu vôbec nerozumiem. A keď som videla tých ľudí… Ja si vážim každé povolanie, ale keď sa už poslankyňou stala krajčírka…“
O štyri roky už nezaváhala – minister bol predsa len čosi viac?
„O to možno ani tak nešlo. Školstvo ma vždy zaujímalo, teória aj prax.“
Učiteľkou chcela byť odjakživa, najdlhšie učila na univerzitách v Nitre a Banskej Bystrici.
„Bola som dobrou učiteľkou. Každý študent sa u mňa mohol päťkrát do roka ospravedlniť napríklad takto – Neučil som sa, mal som rande.“
Tento model dokonca chcela presadiť aj ako ministerka: „Ale učitelia majú také predsudky.“
Bývalí žiaci ju oslovujú dodnes: „Keď som bola na ministerstve, chceli dostať svoje dieťa do školy. Aj som im pomohla, keď som mohla.“
Neskôr nastúpila do Slovenskej akadémie vied: „Robila som dejiny výstavby socializmu od februára 1948! Smola.“
Vraj falšovala dejiny?
„Išlo o falšované archívy, historik si nemôže nič vymyslieť.“
Maďari, Američania, homosexuáli a Česi
História a slovenský jazyk boli jej najobľúbenejšími predmetmi – vybrala si ich aj ako aprobáciu štúdia na vysokej škole.
„Pričom som na gymnáziu mala škaredý bratislavský prízvuk, ktorý už, chvalabohu, nemám.“
Možno vďaka tomu, že ju slovenčinu učil básnik Milan Rúfus.
„Chodil zasnený a všetky dievčatá boli doňho zaľúbené. Aj ja.“
Svoje národné cítenie pripisuje výchove: „Môj otec bol obyčajný človek bez škôl, ale veľmi sčítaný a národne založený.“
Vraj do nej vždy vtĺkal, aby sa len pozrela, čo vraj „tí Česi“ s nami robia.
Napriek tomu jej najviac „neprekážajú“ naši najbližší susedia, ale – Američania!
„Aj v televízii. Je to degenerovaný národ, ak to vôbec nejaký národ je, a snaží sa, ovládnuť Európu.“
A v druhom rade jej prekážajú homosexuáli, v treťom zrejme Maďari, Česi…
Jej rodina je rýdzo slovenská, manžel má aj rovnaké politické názory. Je pasívnym členom SNS a takisto je vysokoškolským profesorom.
Dom za 260-tisíc?
A ich majetkové pomery?
„Štandardné.“
Vlastnia dvojposchodový dom v tichej časti Karlovej Vsi – „Stavali sme ho desať rokov, svojpomocne.“
Tvrdia, že ich vyšiel dvestošesťdesiattisíc korún.
Po desiatich rokoch pôjdu prvý raz na dovolenku do Častej-Papierničky.
Vlastnia dve motorové vozidlá značky Volkswagen a chalupu v Liptove.
A koľko majú našetrené?
„Nemusí to každý vedieť. Ani vy.“
MONIKA ŽEMLOVÁ, ROMAN KRPELAN
