Najväčší podiel a vplyv na moci v štáte majú Vladimír Mečiar a Pavol Rusko.
Vyplýva to z analýzy, ktorú inicioval denník SME.
Výsledok takejto analýzy naznačuje, že podnikateľská elita je už pevne vklinená do politickej sféry.
Potvrdzuje to aj fakt, že hoci je podľa ankety tretím najmocnejším mužom v štáte súčasný predseda vlády Mikuláš Dzurinda, za ním nasledujú okrem prezidenta Schustera predstavitelia ekonomického prostredia v štáte – súkromní podnikatelia Ján Kováčik (agentúra Forza) a Ladislav Krajňák (pred časom SCP), pokladník SDKÚ Gabriel Palacka a vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš.
Ekonomická elita dobieha politickú
Medzi dvadsiatkou najvplyvnejších ľudí krajiny nechýba po politikoch a Kováčikovi s Krajňákom ani guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko, podnikatelia Jozef Majský či Ján Kasper.
Pričom viaceré z týchto osôb (snáď okrem Majského) nemienili byť spočiatku viditeľné – ich podiel na formovaní krajiny a prepojenie na politikov vyplávalo na povrch až v dôsledku afér vládnej elity a elity riadiacej štátne podniky.
Môžeme menovať kauzu GSM 1800, tender na Slovenské telekomunikácie, Naftu Gbely a FNM, vývoz paliva v rámci deblokácií a kauzu Slovenské elektrárne vôbec, boj o SPP a prenájom bytov a víl pracovníkom plynární – a to z ďaleka nie sme na konci. Za týmito prípadmi bol zreteľný boj ekonomických skupín stojacich za odlišnými politickými subjektmi.
V SR ako vo svete
Americký prestížny časopis Forbes zostavuje každoročne svoju „prehliadku“ mocných predovšetkým podľa výšky ich kont, respektíve podľa peňazí, ktoré reprezentujú, alebo majetkov, ktorými nakladajú.
Medzi päťstovkou najvplyvnejších ľudí Veľkej Británie boli pred rokom podľa The Sunday Times v tomto poradí Tony Blair, politik, Bill Gates, americký majiteľ počítačovej firmy, Alan Greenspan, americký ekonóm, Rupert Murdoch, mediálny magnát, Gordon Brown, minister financií.
Kým v susedných Čechách je ekonomická elita v mocenskom ponímaní až na druhej priečke, ďaleko za tou politickou, na Slovensku ekonomická elita politkov „dobieha“.
Prečo to tak je?
K takému trendu prispieva aj imidž dvoch nastupujúcich politických strán – Ficovho Smeru, ktorého členovia sa začali predháňať v prezentácii svojho a majetku a kde aj samotný šéf, ľavičiar Fico razí tendenciu zabezpečených ľudí vo vrcholovej politike.
Druhou stranou s takouto filozofiou je ANO Pavla Ruska. Ten od vzniku svojho subjektu hovorí o apolitickom dosadzovaní najvyšších mužov do slovenskej vlády i vrcholovej politiky spomedzi úspešných odborníkov a biznismenov. Pričom otvorene pripúšťa prepojenie silnej ekonomickej lobby s politikou štátu a jej výhody vidí v dlhoročných skúsenostiach podnikateľov a ich úspechoch.
Ruskovu filozofiu si osvojil (alebo naopak?) práve jeden z nich – Ladislav Krajňák, ktorý by uvítal neobmedzené možnosti finančnej podpory ktorýchkoľvek politických strán ktorýmkoľvek podnikateľských subjektom, čím by konkrétny podnikateľ získal kontrolu nad riadením tejto krajiny.
Ako uvažuje Mečiar
Je pravdepodobné, že bývalý predseda vlády Vladimír Mečiar uvažuje v rovnakých dimenziách. Práve on takéto prostredie vybudoval. Jeho strana bola a je do veľkej miery financovaná sympatizantmi a členmi HZDS, ktorým Mečiar dopomohol za svojho vládnutia k veľkým majetkom. Nie nadarmo bol šéfom volebnej kampane hnutia v roku 1998 Alexander Rezeš s gigantom VSŽ, nie zbytočne je novým predvolebným dirigentom človek s prezývkou Matúš Čák Trenčiansky, pôdohospodársky boss Peter Baco.
Ukáže čas
Odpoveď na otázku, či zabezpečení ľudia zabezpečia prosperitu aj krajine, alebo len poskytnú neobmedzenú moc tým, ktorí ich dosadili na vládne stoličky, je vzdialená tak, ako Dzurindom sľubované dvojnásobné platy v roku 1998.
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
