Soči 2. augusta (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin vyzval dnes štáty ležiace na brehoch Kaspického mora, aby vyriešili vznikajúce spory ohľadom obrovských ropných nálezísk v oblasti a pokojnou cestou si podelili tieto zdroje.
"Rusko má obavy z najnovšieho napätia na juhu Kaspického mora," vyhlásil ruský líder v závere neformálneho stretnutia prezidentov desiatich členských krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v ruskom čiernomorskom letovisku Soči.
Najnovšie hádky vyvolala snaha piatich štátov hraničiacich s Kaspickým morom Ruska, Kazachstanu, Turkménska, Iránu a Azerbajdžanu - o predloženie svojich nárokov na podiely z objemných novoobjavených zásob ropy pod morským dnom. Napríklad uplynulý týždeň iránske vojenské námorníctvo vrátilo späť azerbajdžanskú výskumnú loď z južných oblasti tohto najväčšieho jazera na svete.
Zainteresované strany musia urýchlene vyriešiť pohraničné rozpory a stanoviť nový status pre more, podčiarkol ruský prezident. Putin v závere stretnutia vyzval lídrov SNŠ na spoločnú kampaň proti šíreniu drog na území bývalého Sovietskeho zväzu. "Hrozba drog visí nad všetkými našimi krajinami," povedal.
Problém šírenia drog na územiach 12 bývalých sovietskych republík, ktoré teraz vytvárajú SNŠ, je neoddeliteľná od hrozby medzinárodného terorizmu a situáciou v Afganistane, dodal šéf Kremľa a pripomenul, že hlavná cesta priekupníkov s drogami vedie z Afganistanu cez strednú Áziu a Rusko do západnej Európy.
Putin taktiež vyzval na zintenzívnenie ekonomických vzťahov medzi bývalými sovietskymi republikami. "Ekonomická spolupráca a ekonomické základy sú jediným základom pre rozvoj spolupráce vo všetkých ďalších sférach," dodal.
Ruský líder absolvoval v stredu a dnes bilaterálne rokovania s prezidentmi Ukrajiny, Bieloruska, Moldavska, Azerbajdžanu, Arménska, Uzbekistanu, Kazachstanu, Kirgizska a Tadžikistanu. Dnes sa uskutočnili spoločné konzultácie všetkých štátnikov.
SNŠ vzniklo v decembri 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Je voľnou organizáciou 12 z 15 bývalých sovietskych republík. Do spoločenstva sa nikdy nepripojili pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva.
