Haag 2. augusta (TASR) - Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu dnes usvedčil bosnianskosrbského generála Radislava Krstiča z genocídy, ktorú spáchal pri masakre asi 8000 Moslimov pri východobosnianskom meste Srebrenica v roku 1995, a odsúdil ho na 46 rokov väzenia nepodmienečne. Ide o prvý rozsudok z trestného činu genocídy a zároveň o najtvrdší trest, aký tribunál dosiaľ vydal.
Masakra pri Srebrenici - enkláve chránenej medzinárodnými silami OSN a označenej Spojenými národmi za "bezpečné územie", bola najkrvavejšou masakrou od čias druhej svetovej vojny. Aj napriek chránenému štatútu Srebrenice tu v júli 1995 srbské jednotky zmasakrovali približne 8000 moslimských mužov a chlapcov, čím sa udalosť stala najbrutálnejšou masovou vraždou konca 20. storočia.
Dnešný rozsudok nad 53-ročným Krstičom je prvým prípadom, keď haagsky tribunál uznal, že počas bosnianskej vojny bola spáchaná genocída. Zároveň ide o prvé usvedčenie z genocídy v Európe od čias druhej svetovej vojny.
"Generál Krstič, ste vinný z genocídy," povedal predsedajúci sudca Almiro Rodrigues pri čítaní konečného verdiktu obžalovanému, ktorý pri výbuchu míny prišiel o nohu a smel preto pri čítaní rozsudku sedieť. "V júli 1995, generál Krstič, ste osobne súhlasili so zlom a preto vás dnes táto súdna komora usvedčuje a odsudzuje na 46 rokov väzenia," dodal sudca.
Doposiaľ najtvrdším rozsudkom tribunálu ICTY bolo odsúdenie bosnianskeho Chorváta Tihomira Blaškiča na 45 rokov väzenia za zločiny proti ľudskosti. Krstič sa označil za nevinného v ôsmich bodoch obžaloby - dvoch z genocídy, piatich zo zločinov proti ľudskosti a jedného z porušenia pravidiel vedenia vojny.
Súd rozhodol, že hoci Krstič mohol dostať rozkazy na vykonanie masovej popravy mužov a deportáciu tisícok žien a detí od ďalšej strany, nesie zodpovednosť za genocídu a za to, čo sa v Srebrenici stalo. "Boli ste tam, generál Krstič. Ste vinný z vraždy tisícok bosnianskych Moslimov," povedal sudca Rodrigues.
Verdikt tribunálu v Haagu, vysielaný v priamom prenose aj televíznymi spoločnosťami CNN a BBC, obsahuje obsiahle opisy popráv moslimských mužov, ktorí mali zaviazané oči a spútané ruky. Kým Srbi odstreľovali stovky zajatcov, ťažké stroje nepretržite kopali masové hroby. Neskôr, v úsilí zakryť zločin, Srbi hroby znova vykopali a mŕtvoly narýchlo presunuli do nových hrobov - niektoré tak nešetrne, že ich telesné časti odpadli od zvyšku tiel.
Podľa výpovede expertov "bolo zajatých 7000-8000 mužov a takmer všetkých z nich srbské jednotky zabili. Len niekoľko z nich prežilo, a z nich niektorí sem prišli svedčiť," povedal sudca vážnym hlasom. Za ženy, ktoré prežili, sudca dodal, že z ich mužov "sa stali duchovia, ktorí sa vracajú, aby ich strašili deň čo deň, noc čo noc."
Rozsudok o Krstičovej vine z genocídy je jasným signálom, že dvaja najhľadanejší muži bosnianskeho konfliktu, ktorí sú stále na slobode - bosnianskosrbský politický líder Radovan Karadžič a jeho generál Ratko Mladič - môžu tiež byť usvedčení z genocídy, ak sa raz dostanú pred súd.
Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič, ktorého odovzdala belehradská vláda do Haagu koncom júna tohto roku, je zatiaľ obvinený zo zločinov proti ľudskosti spáchaných v Kosove v roku 1999 proti etnickým Albáncom.
Hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte však už naznačila, že proti Miloševičovi pripravuje aj žalobu za úlohu, ktorú tento muž zohral v bosnianskej vojne v rokoch 1991-95. Nie je vylúčené, že aj táto obžaloba môže obsahovať obvinenia z genocídy.
Medzinárodný tribunál ICTY definuje genocídu ako "činy spáchané s úmyslom zničiť - vcelku alebo sčasti - národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu." Medzi tieto činy patrí vražda, narúšanie životných podmienok s cieľom eliminovať skupinu a bránenie narodeniu alebo presunu detí z jednej skupiny do druhej.
V júli 1995 k takémuto činu došlo v Srebrenici, keď srbské jednotky zaútočili na toto "bezpečné útočisko OSN", kde asi 30.000 Moslimov hľadalo útočisko pred srbským vyčíňaním. Ženy boli oddelené od mužov, ktorých Srbi naložili do autobusov a odviezli do "zberných staníc" po celom regióne.
Desiatky tých, čo prežili, vypovedali o tom, čo sa stalo na mieste neskôr známom ako "vražedné srebrenické polia." Svedkovia podali svedectvá o tom, ako celé hodiny ležali na poli plnom krvácajúcich mŕtvol, zatiaľ čo srbskí vojaci vyprázdňovali zásobník za zásobníkom na zástupy väzňov.
Krstič vypovedal, že kontrolu nad vojskami, ktoré sa zmocnili enklávy len niekoľko dní pred masakrou, mal Mladič. Dodal, že o tom doteraz mlčal zo strachu, že Mladič ublíži jeho rodine. Žaloba však trvala na tom, že Krstič je vinný zo spoluzodpovednosti a že genocídu naplánoval spolu s Mladičom a Karadžičom.
Súdny proces s Krstičom sa začal v marci 2000, pričom žaloba preňho požadovala pôvodne osem doživotných trestov odňatia slobody za sebou. Medzinárodný tribunál ICTY bol založený v roku 1993 s cieľom potrestať tých, ktorí sú zodpovední za zverstvá a vojnové zločiny spáchané počas balkánskych vojen rozpútaných násilným rozpadom bývalej Juhoslávie v roku 1991.
